Prírodopis v 5.-9. ročníku základnej školy v nadväznosti na prírodovedu v 3. a 4. ročníku ZŠ, systematicky prehlbuje vedomosti o živej a neživej prírode a prírodných procesoch vo vzájomných súvislostiach. Hlavným cieľom výchovno-vzdelávacieho procesu je pochopenie prírody ako zdroja trvale udržateľného života na Zemi a života ako najvyššej hodnoty.

Dôležitou súčasťou vyučovania prírodopisu je rozvíjanie analyticko - syntetickej zložky myslenia, schopnosti zovšeobecňovania a aplikácie teoretických poznatkov a vedomostí v bežnom živote prostredníctvom praktických činností. Svojimi cieľmi a obsahom prírodopis v 5.-9.roč. ZŠ vytvára predpoklady pre ďalšie vzdelávanie v oblasti biologického, geologického, ekologi-ckého poznania a environmentálneho poznania.

Výchovno-vzdelávací proces má smerovať k tomu, aby si žiak osvojil:

• základnú terminológiu prírodných objektov a procesov,
• základné vzťahy medzi vonkajšou a vnútornou stavbou organizmov, organizmami navzájom a medzi živou a neživou prírodou,
• príčiny a dôsledky narušenia vzájomných vzťahov a väzieb,
• základnú stavbu, funkcie, význam a praktické poznávanie organizmov a neživých zložiek prírody,
• význam prírody, najmä organizmov pre človeka vo vzťahu k ochrane zdravia, životného prostredia a praktickému hospodárskemu využitiu,
• stavbu a činnosť ľudského organizmu,
• základné zdravotné princípy udržania a ochrany zdravia,
• podstatu nepriaznivých vplyvov na zdravie a ľudský organizmus,
• schopnosť vnímať prírodu ako zdroj trvalo udržateľného rozvoja života,
• schopnosť pozorovať a zaznamenať prírodné objekty a procesy,
• formulovať závery z pozorovaných procesov a zovšeobecňovať nadobudnuté poznatky,
• využívať osvojené poznatky v nových situáciách na ďalšie poznávanie.

Obsah učiva prírodopisu nadväzuje na učivo prírodovedy v 3. a 4. ročníku základnej školy a ďalej ho rozvíja. Štrukturálne je zameraný na učivo o živej a neživej prírode, s orientáciou na základné poznatky z botaniky, zoológie, biológie človeka, geológie, základov ekológie a životného prostredia organizmov.

V botanike a zoológii si žiaci osvoja didakticky utriedený systém základných poznatkov o vonkajšej a vnútornej stavbe tela organizmov, životných prejavoch, rozšírení, význame a ochrane. V biológii človeka žiaci získajú poznatky o vývoji človeka, ľudských rasách a populácii, stavbe a funkcii ľudského organizmu ako celku, význame a činnosti orgánových sústav a ich funkčných vzťahoch, o správnom životnom štýle, zdraví človeka a jeho ochrane, ako aj o problematike sexuálnej výchovy a výchove k rodičovstvu. V učive o neživej prírode sú začlenené podstatné poznatky o stavbe Zeme, stavebných jednotkách, geologických procesoch, vývoji zemskej kôry a organizmov, poznatky o geologickej stavbe Slovenska, významných vývojových procesoch živej a neživej prírody Slovenska, jej význame a ochrane. Poznatky o podstate a trvaní života nadväzujú na základy ekológie a životného prostredia organizmov, čo umožňuje zovšeobecniť a nadobudnuté vedomosti a využiť ich v bežných životných situáciách. Tento postup prispieva k formovaniu environmentálneho vedomia a ekologického myslenia dôležitého pre chápanie nevyhnutnosti ochrany životného prostredia.

Koncepčné zámery a štrukturálne rozloženie učiva umožňujú aktívne uplatňovať environmentálny princíp, s dôrazom na regionálnu problematiku. V štruktúre učiva sa prihliada na medzipredmetové vzťahy so zemepisom, fyzikou, chémiou a občianskou výchovou a v primeranej miere na obsah učebných osnov environmentálnej a sexuálnej výchovy. Učivo prírodopisu v tematických celkoch: Rozšírenie, význam a ochrana rastlín (živočíchov) v 5. a 6. roč., Slnečná sústava, Stavba zemského telesa, Sopečná činnosť, Zemetrasenie, Poruchy zemskej kôry, Pretváranie zemského povrchu, Vznik pôd, Geologické jednotky Slovenska, Ťažba nerastných surovín v 8. roč., Životné prostredie organizmov a človeka v 9. roč., ktoré sa tematicky zhoduje s učivom zemepisu v rôznych ročníkoch a občianskej výchovy v 9. roč., je v cieľoch a obsahu učebných osnov prírodopisu orientované na biologické hľadisko.

Koncepčný zámer orientovaný na prvky konštruktivistického princípu učenia zdôrazňuje činnostnú zložku, ako východisko kognitívnej funkcie učebných osnov primeraný vekovej kompetencii žiakov. Praktické cvičenia, ktoré predstavujú dynamickú formu vyučovania, umožňujú učiteľovi prostredníctvom možností výberu úloh zohľadniť podmienky školy, schopnosti a záujem žiakov.

Učebné osnovy majú rámcový charakter, rozvrhnutie počtu hodín je orientačné, nie je záväzné. Záväzné je splnenie cieľov jednotlivých tematických celkov. V záujme naplnenia funkcie učebných osnov sa odporúča vypracovať časovo-tematický plán podľa ročníkov do mesiacov a týždňov, ktorý predstavuje časovo-logické a obsahovo-didaktické rozvrhnutie učiva. Do časovo-tematického plánu si môže učiteľ podľa podmienok školy, regionálnych možností a schopností žiakov určiť hodiny na opakovanie a upevňovanie učiva, praktické cvičenia, exkurzie, vychádzky, pozorovania a činnosti v teréne a pod. V prípade voľby dotácie 2 hodín týždenne v 9. roč. odporúčame ho rozpracovať v zmysle pznámky uvedenej v Prehľade tématických celkov. Na zabezpečenie rozvoja pozorovacích schopností a zručností žiakov je potrebné dodržať minimálne stanovený počet piatich prakti-ckých cvičení v 5.-8. roč. a štyroch v 9.ročníku, s možnosťou zvýšenia ich počtu podľa schopností žiakov a rozhodnutia učiteľa. Spôsob a kritériá hodnotenia praktických cvičení odporúčame prerokovať v predmetovej komisii. Učiteľ podľa vlastného rozhodnutia, po prerokovaní v predmetovej komisii a schválení riaditeľom školy môže zmeniť poradie tematických celkov, jednotlivých tém a okruhov učiva, praktických cvičení, zaradiť a určiť počet hodín na opakovanie, precvičovanie a upevňovanie učiva podľa potreby v rámci jedného roč-níka tak, aby čo najefektívnejšou cestou dosiahol stanovené ciele.