ALTERNATÍVNE UČEBNÉ OSNOVY

Inováciu učebných osnov koordinovala: Mgr. Mária Uhereková

Úspešnosť realizácie novokoncipovaného obsahu určuje výber metód, foriem a prostriedkov vyučovacieho procesu. Prostriedkom na dosiahnutie stanovených cieľov je využívanie takých didaktických postupov a metód, ktoré:

• podporujú aktívnu a samostatnú prácu žiakov, ako aj činnostné zložky vyučovacieho procesu,
• podnecujú tvorivé myslenie a odbornú komunikatívnosť,
• umožňujú chápať samotné učivo, jeho zmysel a praktické využitie získaných informácií, poznatkov a vedomostí,
• poskytujú radosť a uspokojenie z procesu poznávania a objavovania nového.

V 5. a 6. ročníku odporúčame kombinovať metódu výkladu s demonštráciou učebných pomôcok a prírodnín, prípadne ich častí. Na rozvíjanie odborných komunikatívnych schopností v čo najväčšej miere zaraiovať rozhovor heuristického charakteru, ako aktivizujúcu a motivačnú metódu. Uplatňovať ho najmä pri vyvodzovaní nových pojmov a ich upevňovaní, pri porovnávaní a aktualizovaní poznatkov. Uvedená metóda je vhodná najmä v tých častiach tematických celkov, v ktorých sa zdôrazňuje regionálna problematika.

Na úrovni 7. až 9. ročníka, kde sa predpokladá abstraktnejšie myslenie žiakov sa odporúčajú dialogické metódy a aktivizačné vyučovacie postupy. To znamená, že pri prezentovaní nových pojmov by bolo vhodné uprednostniť názorné vyučovacie postupy s využitím prírodnín, preparátov, modelov, zobrazení a iných učebných pomôcok s možnosťou samostatnej práce žiakov a riadeného rozhovoru. Pri sprístupňovaní dynamických častí učiva, napr. základy ekológie, životné prostredie organizmov a pod., sa v uvedených ročníkoch odporúča kombinácia vysvetľovania, aktivizačného a heuristického rozhovoru.

Pri sprístupňovaní rozsahom náročnejších tém je vhodné aplikovať metódu výkladu a rozhovoru s využitím prvkov problémového vyučovania. Na motiváciu žiakov odporúčame motivačné rozprávanie a rozhovor. Pri vysvetľovaní mechanizmov dôležitých procesov je nevyhnutná ich demonštrácia prostredníctvom jednoduchých schém, náčrtov, či nákresov, ktoré priblížia ich podstatu. Metóda pozorovania prírodnín a ich častí, korešponduje popri ostatných metódach s psychosomatickými potrebami žiakov v nižších ročníkoch, preto ju odporúčame využívať v čo najširšej miere. Pozorovanie v kombinácii s hodnotením pozorovaných javov a samostatným riešením primeraných problémových úloh spaňa podmienku progresívnych aktivizačných vyučovacích postupov.

Na rozvoj samostatnosti, podporovanie kreativity a flexibility žiakov, odporúčame realizovať jednoduché pokusy a primerane uplatňovať riešenie jednoduchých projektových úloh. Tvorivé metódy práce predpokladajú uplatňovanie činnostných zložiek vyučovania, najmä rôznych praktických aktivít v kombinácii s hravými a súťaživými prvkami.

Okrem základného typu vyučovacej hodiny ako jednej z foriem, odporúčame využívať aj formu skupinového učenia, praktických činností frontálneho charakteru a praktických cvičení. Osobitné miesto zaujímajú besedy a pracovné rozhovory s odborníkmi, ako aj voľné pracovné rozhovory na vyučovacích hodinách. Podporujú schopnosť prezentovať vedomosti a poznatky, formulovať a vyjadrovať svoje názory. Vychádzky a exkurzie do prírody, terénne činnosti, spojené s aktívnym usmerňovaním priameho pozorovania prírodnín a javov vo vzájomných súvislostiach, ako aj ich hodnotením, majú aktívny podiel na rozvoji osobnosti žiakov. Okrem prírodnín a ich častí, ako základných prostriedkov vyučovania biológie, odporúčame využívanie didaktických modelov prírodnín, obrazový materiál, atlasy, diapozitívy, filmy, prípadne videoprojekciu.

Pri realizácii praktických cvičení sú ťažiskom krátkodobé, jednoduché pokusy a pozorovania. Pri praktických cvičeniach je možnosť výberu z uvedených alternatívnych úloh. Na rozvoj schopností pozorovať a hodnotiť pozorované javy, odporúčame aby si žiaci pod vedením učiteľa viedli stručný záznam. V praktických činnostiach by mali žiaci zvládnuť základnú techniku mikroskopovania, mali by poznať diakritické (rozlišovacie) znaky pri identifikácii príslušných skupín organizmov, minerálov a hornín. Teoretické poznatky zo somatológie človeka je potrebné pri praktických cvičeniach prezentovať v kontexte so zachovaním zdravia človeka a zdravého životného štýlu.

Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť obsahu učiva so zemepisom občianskou výchovou a chémiou v niektorých tematických celkoch je potrebné, aby učiteľ prírodopisu poznal v primeranej miere obsah a orientáciu príslušného učiva v učebných osnovách uvedených predmetov, s cieľom efektívne využiť poznatky žiakov z týchto predmetov v prírodopise tak, aby sa vyhlo duplicite a zabezpečila sa plynulá medzipredmetová väzba.

Humanizácia vyučovacieho procesu vyžaduje od učiteľa premyslenú prípravu jednotlivých častí vyučovacej hodiny, vhodnú kombináciu vyučovacích metód a foriem, systematickú prípravu učebných pomôcok a prírodnín, ich zhromažiovanie a uchovávanie. Úspešné vyučovanie prírodopisu predpokladá aktívne podnecovanie žiakov, voľbu primeraných učebných postupov, prehlbovanie citových väzieb pozitívnou motiváciou a vlastným aktívnym vzťahom učiteľa k prírode.