ALTERNATÍVNE UČEBNÉ OSNOVY

• chápanie konkrétnych prírodných celkov a život organizmov v nich žijúcich - poznanie väzby organizmov na životné prostredie v základných anatomicko-morfologických štruktúrach, prejavoch života a vzájomných vzťahoch, ako súčastí celku,
• chápanie základných súvislostí a javov živých a neživých zložiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia rôznych procesov,
• schopnosť aplikovať a využívať teoretické vedomosti, ako predpoklad pre systematické triedenie poznatkov,
• získavanie schopností využívať teoretické vedomosti v praktickom živote,
• rozvíjať aktívny záujem a pozitívny vzťah k prírode.

Východiskom pre koncepciu alternatívneho obsahu vyučovania prírodopisu v 5.- 9. ročníku základnej školy bola potreba akceptovať súčasný stav poznania, v súčinnosti so schopnosťou žiakov produktívne pracovať so získanými informáciami, a aplikovať ich v bežných životných situáciách.

V súlade s kognitívnymi cieľmi vyučovania, ekologickými a environmentálnymi aspektmi, potrebou trvale udržateľného prírodného prostredia a zdravia, uplatňujú učebné osnovy konštruktivistický princíp osvojovania si poznatkov, rešpektujú biosomatický vývin žiakov a prezentujú sa novým štrukturovaním obsahu učiva.

Novým štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých tematických celkoch a ročníkoch ZŠ, v nadväznosti na štruktúru alternatívnych učebných osnov pre 4-ročné gymnáziá. Poznatky žiakov sa rozvíjajú na základe princípov od známeho k neznámemu, od vonkajších k vnútorným štruktúram, zdôrazňujú regionálne aspekty a ich špecifiká, so zámerom prehlbovať vzťah k rodnému kraju a významu prírody pre život človeka vôbec. Osvojovanie poznatkov predpokladá splnenie základnej požiadavky, ktorú predstavuje priame pozoro-vanie javov a biologických objektov. Štruktúra učiva umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch, v súlade s vekovými osobitosťami žiakov. Zdôrazňuje vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživý zložkám prostredia.

V záujme týchto cieľov je učivo v 5. - 6. ročníku usporiadané v nadväznosti na získané poznatky a vedomosti z prírodovedy 3. - 4. roč., ako aj na vlastné skúsenosti z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov a človeka v prirodzenom prostredí. Štruktúra učiva je orientovaná na konkrétne prírodné celky, poznávanie jednotlivých druhov organizmov, porovnávanie ich vonkajšej stavby, triedenie a zovšeobecňovanie poznatkov, s pozornosťou na po-travové vzťahy a vzťahy k prostrediu, s postupným prechodom na pochopenie vnútorných štruktúr (od 2. polroka 6. ročníka). Usporiadanie učiva v uvedených ročníkoch vedie k po-stupnému poznávaniu zložitosti organizmov a zároveň umožňuje triediť a postupne prehlbovať poznatky s rešpektovaním systematického a evolučného hľadiska.

Usporiadanie učiva v 7. - 9 ročníku nadväzuje na predchádzajúci učebný systém a vyššie uvedené ciele, rešpektovaním vzájomných súvislostí. Štruktúra učiva v 7. roč. prostredníctvom porovnávacej anatómie špirálovito umožňuje plynulý prechod k pochopeniu človeka ako biologického objektu a na základe anatomicko-fyziologických poznatkov, smeruje k pochopeniu princípov individuality, biologickej a sociálnej podstaty človeka, pochopeniu základných spoločenských vzťahov na základe etických noriem, v prospech ich rozvoja. Štruktúra učiva umožňuje pochopenie osvojovanie si zdravého životného štýlu a ochranu pred škodlivými vplyvmi. Štruktúra učiva 8. ročníka sa v nadväznosti na učivo chémie a zemepisu orientuje na dynamické a historické hľadisko utvárania a zloženia Zeme, zemského povrchu v súčinnosti so živými zložkami prírody. Predstavuje spolu s vedomosťami nadobudnutými v nižších ročníkoch komplexný pohľad na prírodu a jej vývoj, pričom je toto hľadisko výrazne orientované na komplexné poznanie a chápanie prírody Slovenska a bližšieho regiónu. Obsah učiva v 9. ročníku je orientovaný poznatky o podstate života, základné životné prejavy organizmov, základy ekológie a problematiku životného prostredia. Umožňujú aplikovať a prehabiť získané vedomosti vo vzájomných vzťahoch, vzťahoch k prostrediu, vyústením do poznania vzťahov človeka k prírode a jej ochrane.

Učivo v tematických celkoch: Slnečná sústava, postavenie Zeme, Stavba Zeme, Sopečná činnosť, Zemetrasenie, Poruchy zemskej kôry, Dôsledky gravitácie, teploty, činnosti vody, vetra, ľadovca na pretváranie zemského povrchu a podmienok života organizmov, Podzemné vody, Pôda, Geologická stavba a geologické jednotky Slovenska v súčasnom období v 8. ročníku, životné prostredie organizmov a človeka v 9. roč., ktoré sa tematický zhodujú s učivom zeme-pisu v rôznych ročníkoch a občianskej výchovy v 9. roč., je v cieľoch a obsahu učebných os-nov prírodopisu orientované na biologické hľadisko. V štruktúre učiva sa prihliada v primera-nej miere na obsah učebných osnov environmentálne a sexuálnej výchovy.

• Po prerokovaní s príslušným metodickým orgánom školy, schváli riaditeľ školy vyučovanie prírodopisu v 5.- 9. ročníku podľa štandardných alebo alternatívnych učebných osnov a učebníc.
• V školách s paralelnými triedami, je možnosť vyučovať v niektorých triedach toho istého ročníka podľa štandardných učebných osnov a učebníc, v iných podľa alternatívnych učeb-ných osnova učebníc.
• Pri rozhodnutí vyučovať podľa alternatívnych učebných osnov prírodopisu v 5. ročníku, je potrebné postupovať podľa nich až do 9. ročníka. Prechod na štandardné učebné osnovy v 6. prípadne v ďalšom ročníku nie je možný. Podobne nie je možný prechod zo štandardných na alternatívne učebné osnovy vo vyššom roční ku (napr. v 6. alebo 7. roč.).
• Osnovy na rozdiel od minulosti majú rámcový charakter. To predstavuje pre učiteľa možnosť, za predpokladu zvládnutia cieľov a obsahu stanoveného učebnými osnovami, podľa schopností žiakov a podmienok školy, akceptovať širšie a aktuálne vzdelávacie potreby žiakov.
• Počet vyučovacích hodín vyčlenených na jednotlivé tematické celky má z vyššie uvedeného dôvodu odporúčajúci charakter.
• Učiteľ podľa vlastného uváženia, prípadne regionálnych podmienok školy po prerokovaní v príslušnej predmetovej komisii a schválení riaditeľom školy, môže meniť poradie tematických celkov a praktických cvičení. V kompetencii učiteľa je zaraďovanie a určovanie počtu hodín vyčlenených na jednotlivé tematické celky, opakovanie a upevňovanie vedomostí žiakov, na vychádzky, exkurzie, priame pozorovania a činnosti v teréne, besedy s odborníkmi, rozšírené praktické cvičenia a pod. tak, aby dosiahol stanovené ciele a prebral základné učivo vyčlenené v obsahu učebných osnov.
• V záujme naplnenia funkcie učebných osnov, odporúčame vypracovať funkčný časovo-tematický plán podľa ročníkov do mesiacov a týždňov, ktorý po prerokovaní v príslušnej predmetovej komisii predstavuje časovo-logické a obsahovo-didaktické rozvrhnutie učiva. Do časovo-tematického plánu si môže učiteľ podľa podmienok školy, regionálnych možností a schopností žiakov určiť hodiny na opakovanie a upevňovanie učiva, vychádzky, exkurzie, praktické cvičenia, pozorovania v teréne a pod. V prípade voľby dotácie 2 hodín týždenne v 9. roč., odporúčame ho rozpracovať v zmysle poznámky uvedenej v Prehľade tematických celkov.

Učebné osnovy umožňujú v niektorých prípadoch varianty praktického cvičenia, ako aj alternatívny výber úloh praktických cvičení, podľa podmienok školy. Na zabezpečenie rozvoja po-zorovacích schopností žiakov a splnenia funkcie alternatívnych učebných osnov, je potrebné dodržať stanovený minimálny počet 5 praktických cvičení v každom ročníku (4 v 9. roč.), s možnosťou ich zvýšenia podľa schopností žiakov a rozhodnutia učiteľa. Z praktických cvičení si žiaci pod vedením učiteľa vedú stručný záznam s uvedením cieľa a samostatnými zisteniami (vrátane nákresov, schém, tabuliek a pod.). Samostatné závery žiakov, učiteľ usmerňuje podľa ich schopností v jednotlivých ročníkoch. Spôsob hodnotenia a kritériá hodnotenia praktických cvičení sa určia po prerokovaní v príslušnom metodickom orgáne školy.

Problematiku sexuálnej a environmentálnej výchovy odporúčame vhodne dopĺňať v zmysle učebných osnov sexuálnej a environmentálnej výchovy schválených MŠ.