 |
Vačkovce |
|
Vačkovce |
|
Čo sa týka počtu druhov, na Zemi je 95% placentovcov, takmer 5% vačkovcov a menej ako 1% vajcorodcov. Konvergencia je podobnosť vo vývoji,
ktorá spôsobí podobnosť v stavbe tela a v spôsobe života. Vačkovce „vynašli“
podobné riešenia prispôsobenia sa prostrediu ako placentovce, napr.: vakovlk,
vakokrt, vakoveverica alebo vakomyš.
Hodnoty metabolizmu vačkovcov sú navzájom
veľmi podobné a tvoria približne 70% metabolizmu teplokrvných placentovcov.
Plazy dosahujú oveľa nižšie hodnoty metabolizmu. Každá skupina teplokrvných
živočíchov má vlastnú úroveň metabolizmu, ktorá je priamo úmerná telesnej
teplote. Rozdiely v hodnotách metabolizmu u cicavcov neznamenajú, že
niektoré rady - kloakovce (vajcorodce), vačkovce - sú vývojovo na nižšej
úrovni, ale ukazujú, ako sa živočíchy prispôsobili rôznym podmienkam.
Nižšie hodnoty bazálneho metabolizmu (napr. u vačkovcov) môžu tiež poskytovať
určité výhody: nižší energetický metabolizmus znamená menšie nároky
na potravu a zviera dokáže dlhšie prežiť v nepriaznivých vonkajších
podmienkach. Na druhej strane môžu u nich rast a nervové reakcie prebiehať
pomalšie ako u placentovcov alebo u vtákov. |
|
| Vačkovce rodia nedokonale vyvinuté mláďatá -slepé,
holé, s málo vyvinutými zadnými končatinami; orgány sú už vytvorené, ale
nie (úplne) funkčné. Ich vývoj pokračuje vo vaku, kde sa prichytia na mliečnu
bradavku.
Placenta vačkovcov predstavuje oveľa menej efektívny transportný systém ako placenta placentovcov. Navyše časovo funguje oveľa kratšie v porovnaní s celkovou dĺžkou tehotenstva. To znamená, že veľkú časť tehotenstva vačkovcov zaberá fáza vývoja, v ktorej mláďa nie je k matke neoddeliteľne pripojené, ale sa nachádza vo vaku, kde sa živí materským mliekom. |
 |
|
Väčšina vačkovcov a vajcorodce žijú v austrálskej geografickej oblasti. Po tom, ako prišli do Austrálie prví osadníci z Európy, sa začalo hromadné vyvražďovanie pôvodných živočíšnych druhov. Tieto rozľahlé oblasti boli obývané veľkým množstvom zvierat, a nikomu ani nenapadlo, že by robil niečo „zlé“ resp. „nezodpovedné“. Hon na kengury bol predsa podobný honu na líšky, len s tým rozdielom, že kengury boli nepochybne pre „športovca“ atraktívnejším terčom: „V článku južanských novín Flinders Ranges - oblastného Expressu a farmárskeho denníka z decembra roku 1882 autor stručne vyjadril vtedajší postoj ku skalným kengurám a k divej prírode vôbec: „Naším najobľúbenejším športom bola streľba do skalných kengúr zo sedadla nášho auta a sledovanie ich pádov zo skál. Videli sme ich spadnúť štrnásť, niektoré boli len zranené, ale pred tým ako dopadli už boli celkom mŕtve. Obzvlášť jedna mala pekný mäkký a šťastný pád - skapala pod kopytami nášho koňa. Skutočne neradi sme opúšťali toto nádherné miesto. Popásali sme si oči na krásach prírody.“ |
|
 |
Kengury boli navyše po tom, ako si osadníci založili farmy, považované za „škodnú“. Patria medzi bylinožravce takisto ako ovce a farmári si mysleli, že úbohým ovciam žerú potravu. Napriek tomu, že kengury uprednostňujú prostredie s hustým porastom, nikdy sa neživia listami krov, ale rôznymi druhmi tráv. Ovce žijúce v rovnakom prostredí sa živia inou stravou ako kengury. V akejkoľvek časti roka spásajú kry a navyše si vyberajú tie druhy tráv, ktorými sa kengury neživia. Je tu teda istá analógia s východoafrickými čriedovými bylinožravými druhmi, kde bolo obdobne dokázané, že každý druh preferuje iný typ potravy a neprekrýva sa svojimi požiadavkami s inými druhmi. |
| Na druhej strane sa austrálsky osadníci pokúšali vyťažiť čo najviac z toho, čo im tento kontinent ponúkal. Snažili sa kengury nejako speňažiť. Kengurie kožky slúžia na výrobu huňatých hračiek ako sú napr. koala-suveníry, ďalej sa z nich vyrábajú tenisky, topánky, peňaženky, opasky, golfové tašky a sedadlá na bicykle. | |