Nektárnik pásavý

Latinský názov:

Tarsipes rostratus (t.j. „zviera s nohami ako okáľ - malá poloopica, ktorá má rozšírené „prísavkovité“ prsty s pazúrikmi)

Anglický názov:

Honey possum alebo Noolbenger

Rozmery:

HB (dĺžka tela): 40 - 95 mm;

T(dĺžka chvosta): 45 - 110 mm;

hmotnosť: 13 - 20 g.

Výskyt:

Juhozápadná pobrežná oblasť Západnej Austrálie (od juhu z Geraldtonu cez Perth a Albany k Esperance). Vyskytuje sa len na piesočných vresoviskách, v krovinatej krajine a otvorenej, málo zalesnenej krajine s vresoviskami, ktorá lemuje austrálske suché oblasti v strede kontinentu. Bohatosť výskytu kvitnúcich rastlín silno ovplyvňuje výskyt a početnosť nektárnika.

Nektárnik pásavý je šedohnedej farby so žltou až bielou spodnou časťou tela. Tmavý pás na chrbtovej strane siaha až po koreň chvosta. Dva svetlejšie - vonkajšie pásy nesiahajú až tak ďaleko ako stredný pás. Končatiny sú svetloryšavé, chodidlá biele a hlava svetlohnedá. Srsť je krátka a drsná. Chvost je dlhý, takmer holý, s koncom, ktorý môže ovinúť okolo vetvičiek. Samica je väčšia ako samec. 

Nektárnik sa živí peľom, nektárom aj hmyzom. Aby našiel svoju obľúbenú potravu, prehľadáva kvety dlhým rypáčikom. Je dobre adaptovaný na získavanie potravy z kvetov. Dlhým rypáčikom, ktorý dosahuje približne dve tretiny dĺžky hlavy a štetkovitým jazykom, ktorý dokáže vyplaziť až 25 mm pred seba, dosiahne na potravu, ktorá je hlboko v kalichoch kvetov. Jeho tenké rezáky a okraje hornej a dolnej pery vytvárajú kanál, cez ktorý sa vťahuje jazyk - nektár a peľ sa z neho zoškrabú výstupkami na tvrdom podnebí. Pri takomto spôsobe zháňania potravy opeľuje mnohé rastlinné druhy. 

Nektárnik prekonáva pri hľadaní kvetov len malé vzdialenosti . Vďaka svojej „veľkosti“ sa dokáže dostať ku kvetom, ktoré sú až na koncoch tenkých vetvičiek. Pri kŕmení visí často dole hlavou (drží sa len chvostom) a svojimi prednými končatinami šikovne narába s kvetmi. Keďže nektárniky patria medzi nočné zvieratá, spoliehajú sa predovšetkým na svoj čuch.

Mladé nektárniky možno vo voľnej prírode odchytiť počas celého roka okrem decembra. Mláďatá sa rodia v období hojnosti potravy (jeseň, jar, skoré leto). V strede austrálskeho leta kvitne len niekoľko kvetov a to vysvetľuje nízky počet pôrodov  pripadajúcich na december.
 Dvorenie je u nektárnikov krátke. Mláďatá, ktoré po narodení vážia 2 - 6 miligramov, sú najmenšími mláďatami spomedzi všetkých cicavcov. Mláďa zostáva vo vaku 8 týždňov a opúšťa ho, keď dosiahne hmotnosť 2,5 gramu. Má už otvorené oči a pásy charakteristické pre svoj druh. Spočiatku zostáva v hniezde (ktoré je často opusteným hniezdom vtákov), kým matka chodí zháňať potravu. Po týždni už mláďatá vydržia normálne chodiť a sprevádzajú matku na cestách, ktoré podniká. Po 11 mesiacoch ich matka odstaví. Samce aj samice dospievajú vo veku 6 mesiacov.
Nektárniky sú považované za promiskuitné zvieratá. Ich spermie sú relatívne najdlhšie spomedzi cicavčích, majú aj relatívne najväčšie semenníky. Je to pravdepodobne výsledok „prírodného výberu“ gamét - selekcie v prospech „toho lepšieho“.

Nektárnik pásavý je zriedkavý, ale nie je považovaný za ohrozený druh. Vyskytuje sa však vo vlhkejších oblastiach tohto večne suchého kontinentu, ktoré môžu byť ovplyvnené ničením - vypaľovaním a urbanizáciou, čo je hrozbou pre jeho habitat. Navyše aj divoké mačky, ktoré sem ľudia priviezli zEurópy, poľujú na nektárniky.