 |
|
|
|
| Charakteristika:
Predný koniec tela je hnedošedý s bielymi pásmi. Na hlave má priečny čierny pás. Mravcožrúty majú pretiahnutý rypáčik s malými ústami a dlhým lepkavým jazykom, ktorý môžu vystrčiť do vzdialenosti 100 mm od ústneho otvoru. Zuby sú malé a početné, často nesymetrické. Srsť je krátka a hrubá, najmä na chvoste. Na chrbte má 6 alebo 7 vertikálnych bielych pruhov, ktoré kontrastujú s tmavšou srsťou na chrbte. Predné končatiny sú silné a všetky štyri končatiny majú veľké hrubé pazúry. Mravcožrút má relatívne veľký mozog. Samica má 4 bradavky, ale nemá vak. Vo vrhu sú 2 - 4 mláďatá. Keďže samica nemá vak, sú prisaté na jej bradavky, a tak ich prenáša. Mravcožrút je neškodné, krotké a atraktívne zvieratko. |
|
Mravcožrút je jediným vačkovcom, ktorý je aktívny najmä cez deň. Väčšinu času strávi hľadaním potravy. Je to samotárske zviera (okrem obdobia rozmnožovania). Tieto čulé zvieratká lozia s ľahkosťou po stromoch a často boli pozorované, ako sa vyhrievajú na slnku. Predstavte si, že zjete 10 000 termitov denne! Mravcožrút sa živí najmä mravcami a termitmi, ktoré nájde v rozkladajúcich sa stromoch alebo pňoch na zemi v lese. K potrave sa dostane tak, že labkou prerazí odumreté kmene stromov a ďalej už používa svoj dlhý jazyk, ktorým prehľadáva chodby v termitiskách. Mravcožrúty obývajú eukalyptové lesy a iné suché lesné oblasti, kde sa nachádzajú spadnuté stromy a pne. Keď len tak pobehuje po lese, chvost drží vztýčený, takže pripomína štetku na fľaše. Môže sa pohybovať po zemi, skákať a dokonca aj loziť po stromoch. Počas behu môže vydávať zvuk pripomínajúci „tut-tut-tut“, alebo jemne krochkať. |
 |
|
| Tento druh bol kruto ovplyvnený poľnohospodárstvom; klčovanie krajiny mu zredukovalo habitat (takže aj odumreté stromy), v ktorom sa nachádzali jeho zdroje potravy (termity). Takisto bol ovplyvnený do Austrálie dovezenými druhmi - novými predátormi - akými boli dingo a líška. | ||