 |
|
|
|
| Charakteristika:
Ježura sa ponáša na nášho európskeho ježa - jej chlpy sa premenili na ostré pichliače. Podľa toho, v akej geografickej oblasti sa ježury vyskytujú, varíruje dĺžka ich srsti - v teplejšom podnebí je sotva viditeľná pomedzi pichliače, v chladnejších oblastiach môže byť taká dlhá ako ostne. Termity, hlavná zložka potravy ježury, obsahujú 77% vody, ale ježury boli občas pozorované aj pri tom ako pili. |
 |
|
| Niekedy si ježura ľahne na mravenisko, vystrčí jazyk a počká, kým naň mravce vylezú. Potom stiahne jazyk a mravce prehltne. Nemá zuby. Hmyz rozdrví medzi rohovinovým jazykom a podnebím. Oblasť na špičke nosa je citlivá na elektrické signály, ktoré vydávajú telá hmyzu. | ||
 |
Tak ako samce vtákopyska, aj samce ježúr majú na zadných
končatinách ostrohu, ale táto, na rozdiel od vtákopyskov, nie je spojená
s jedovou žľazou.
Ježury sa pária tak, že sú k sebe otočné brušnou časťou, takže sa nepopichajú na vlastných ostňoch. Asi 14 dní po párení znesie samica kožovité vajce, ktoré inkubuje vo vaku po dobu asi 10 dní. Potom sa z neho vyliahne mláďa, ktoré sa živí lízaním materského mlieka z plôšok na matkinom bruchu. Mláďa zostane vo vaku, až kým sa mu nevyvinú pichliače, potom však ešte zostáva v nore 6 - 8 týždňov. Ježura vie plávať a dokáže zdvihnúť predmety, ktoré vážia dvakrát toľko, čo ona sama. Počas zimy v austrálskych Alpách môže hibernovať (zimu prespí). |
|