Moje mená

Kde bolo, tam bolo, kde sa voda sypala a piesok lial, žili raz veľké písmená I I E E. (písmená sú napísané na kartičkách, žiaci ich prečítajú). A hoc boli veľké, nevedeli nič iné, len samé seba prečítať. Vybrali sa teda do sveta.

Ako si tak vykračovali, stretli pri jazere okatú žabku.

A bez toho, aby im povedala, že v jazierku je začarovaný most, odskákala preč.

Učiteľ: " Deti, pomôžeme im nájsť mostík a prejsť na druhú stranu? Na tabuli máte nakreslené zázračné jazierko, plné písmenkových rýb. Predstavte si, že ste rybári. Ak vylovíte z jazierka všetky písmená, ktoré už poznáte, okrem I, E a pomenujete ich, ukáže sa začarovaný most."( deti po jednom prichádzajú k tabuli, vyberú si jedno písmeno, ak ho správne pomenujú, môžu ho zotrieť z tabule. Po vylovení písmeniek- rýb, ostane na tabuli iba E E I I, ktoré sa spoja čiarou a vznikne most, cez ktorý naše písmená prejdú na druhú stranu.)

Ako tak išli písmená ďalej, odrazu začuli: " Bum, bác, tresky, plesky." Zrazili sa s...

Učiteľ: " Predstavte si, zrazili sa so slabikami ( ukázať žiakom napísané slabiky na väčších kartičkách) ma mo ma mo. Verte, či neverte, nevedeli tiež nič iné prečítať, len ma mo ma mo."

A tak, keď sa písmenká slabík spýtali: " I I E E ?" Slabiky zas odpovedali: " Ma mo ma mo."

Učiteľ: " Deti, poďme im opäť pomôcť. Naučíme ich rozprávať a začneme menami detí."

Na magnetickej tabuli sú pripevnené obrázky dievčatka a chlapca, pod nimi kartičky .
Žiaci majú za úlohu zložiť z kartičiek mená tak, aby dievčenské boli pod obrázkom dievčaťa, chlapčenské pod obrázkom chlapca.

I I E E _ _ _ _	ma mo ma mo _ _ _ _
Ema	Emo

Deti majú ešte za úlohu odôvodniť, prečo práve tak zložili meno, napr. E ma, a nie opačne ma E. Povedia, že mená sa začínajú na veľké začiatočné písmeno. Mená prečítajú, vyslabikujú.

Po zdolaní tejto ťažkej úlohy sa naše už nie písmená I I E E, ale mená Ema, Emo, Ima, Imo dostali do krajiny pekných obrázkov so slovami s veľkým začiatočným písmenom.

Keď odrazu: "Stojte, záhadné písmená zložené do slov. Odkiaľ ste sem prišli a čo chcete?"

Pri pohľade nad seba sa menám roztriasli kolená, rozdrkotali zuby. Nad nimi totiž stál ozrutááánsky zlý čarodejník.

" My, my, my," začali mená hovoriť, lebo cestou sa už naučili rozprávať, "my sme sa dopočuli, že tu je krajina pekných obrázkov."

" Dosť, takej krajiny už dávno niet, začaroval som ju na dávne veky," vyriekol čarodejník a zmizol. V tom pribehla k menám malá myška a prezradila im, ako by krajinu odčarovali. Aby spomedzi všetkých obrázkov vybrali tie, ktoré tam nepatria. A to také, ktoré sa nezačínajú veľkým písmenom.( žiaci im pomôžu, vyberajú z radu obrázky, napr. auto, ihla, aktovka. Ostanú len obrázky detí, ktoré žiaci pomenujú menami. Odôvodnia, prečo sa slová píšu s veľkým začiatočným písmenom).

A tak naše mená odčarovali zakliatu krajinu a pobrali sa ďalej. Čo to? Vari začalo pršať? Veru nie. To iba mená plakali, že kamarátov nemali.

Učiteľ: "Deti, pomôžeme im ešte nájsť si kamarátov? Pamätáte si, ktoré písmená na začiatku rozprávky nevedeli rozprávať a čítať? (I I E E ) Ktoré slabiky stretli cestou do sveta? (ma mo ma mo) Vymyslite čo najviac slov, začínajúcich sa na písmená I , E a na slabiky ma, mo. ( žiaci hľadajú menám priateľov tak, že vymýšľajú slová, napr. Iveta, Igor, malina, motorka, Elena, atď.).

Učiteľ: "Deti, všetky prekážky ste s písmenami prekonali, niektoré krajiny ste odčarovali, zazvonil zvonec a rozprávky je koniec."