Rozprávková hádanka

Uhádli by ste, z ktorých rozprávok sú naše úryvky?

Prvá hádanka:

Bol raz jeden tato,
čo mal doma zlato,

a to zlato bola mama,
naša mama dobre známa

tým, že vôbec nekričí,
ale hlas má - slávičí.

"Trala, trala," - spieva stále.
Ako sa to stalo? Ale

stalo sa to, prosím, takto:

Keď bola naša mama ešte celkom malá, ustavične mala otvorené ústa.
Hovorila, keď spala, a hovorila, aj keď nespala.

Hovorila, keď hovorila, a hovorila, aj keď nehovorila.
A keďže mala ustavične otvorené ústa, jedného dňa priletel k nej slávik a zaspieval:

"Trala, trala, to je ale krásne hniezdo! Trala, trala, tam sa veru nasťahujem!" ...

Druhá hádanka:

Bola vám to, deti, trochu neobyčajná vec s touto malou včeličkou hneď na samom začiatku. No keďže sa na svete deje toľko neobyčajných vecí, prečo by sme sa mali čudovať práve teraz. Táto malá včelička, o ktorej bude reč, sa nevedno prečo narodila neskoršie ako jej sestričky. To naozaj nikto nevie, ani ja. A nielenže sa narodila neskoršie, ale narodila sa vonku pod kríčkom , a nie vo včelíne, v teplom úli, ako sa rodia včeličky.

Stalo sa to takto: Keď prišiel čas, keď sa obyčajne včeličky rodia, každé včeliatko sa začalo mrviť, mrnkať a driapať sa z vajíčka von. Iba jedno vajíčko ležalo tíško, ani sa nepohlo. Z tohto vajíčka sa mala narodiť naša včelička. Lenže ona vám bola od malička taká, že si veľmi rada vymýšľala. Zavrela oči a vymýšľala si všelijaké kvety a stromy a lúky a domčeky a kamarátov. Vydržala si takto vymýšľať hoci celý deň. ...

Tretia hádanka:

Bolo pod mrakom a tak spavo, že valasi sa prebúdzali mrzutí a aj koliba zívala na plné dvere.

Maťko sedel na prahu medzi dverami, krpce si obúval, a na jednom objavil dieru ako pre myš. Zodvihol krpec k tvári a zahľadel sa cez tú dieru na kopce. Kopce sa žlteli, červeneli, hnedli a len byľku zeleneli a zo stromov padalo lístie.

- Krpce sme už dodrali, a nových niet - húta Maťko, kým sa doobúva, a dáko neradostne mu je na duši. Vari od hladu.

Kubko vyliezol na lavicu, nazízal na pec, prevrátil vahan, nazeral do črpákov, a keď popamäti hmatal aj po kútoch medzi hradami, cupla mi na hlavu z vysušenej viazanice jediná veľká cibuľa a zakotúľala sa pod lavicu. Dohonil Kubko cibuľu kolenačky a dal sa ju krájať. Cibuľa štípala a Kubkovi sa po lícach kotúľali slzy ani hrachy. ...

Štvrtá hádanka:

Raz celý deň pršalo, všade bolo mokro a zima a psíček s mačičkou nemohli ísť von a nemali čo robiť. A tak sa zhovárali.

"Vieš, mačička, " povedal psíček, "my by sme tiež mali mať dáke hračky, ako majú deti. Keď takto prší, mali by sme sa aspoň s čím hrať."

"Čože ja, ja tých hračiek ani veľa nepotrebujem," povedala mačička. "Mne stačí aj klbko nití alebo len kúštik papiera, keď sa chcem hrať. Ale poznám deti, ktoré majú toľko hračiek, že ani nevedia, čo s nimi, a ani sa už potom s nimi nehrajú a len ich porozhadzujú po všetkých kútoch. "

"Veru," vrčal psíček, "a nie je to pekné od tých detí. Veď je to škoda. Ani potom nedávajú na tie hračky pozor, majú ich špinavé, rozbité a roztrhané, škoda vravieť." ...

Piata (a posledná) hádanka:

Šijem, šijem pomaličky
košieľku i nohavičky
a ty, Macko, ticho seď,
oblečiem ťa hneď.

Teraz pekne po poriadku
uvaríme kašu sladkú.
staň si sem na samý kraj,
ma mliečko mi pozor daj!

Pred jedením člipky-čľapky
umyjeme obe labky
a potom ich do sucha
uteráčik vyšúcha. ...

• Tomáš Janovic: Drevený tato
• Elena Čepčeková: Meduška
• Marianna Grznárová: Maťko a Kubko
• Josef Čapek: Rozprávky o psíčkovi a mačičke
• Mária Rázusová - Martáková: Môj macík