Súčasný svet sa vyznačuje veľkými a rýchlymi zmenami, ktoré kladú na človeka čoraz vyššie nároky, ktorým sa musí prispôsobovať, ak sa v ňom nechce stratiť. Ba práve naopak, nútia ho realizovať sa v ňom zmysluplne v takých formách vlastnej existencie, ktoré ho rozvíjajú pre dosiahnutie všeobecne uznávaných cieľov a osobných životných potrieb.
Podmienky vlastnej realizácie každého jednotlivca sú podmienené rôznymi faktormi, z ktorých vystupujú do popredia v prvom rade jeho osobnostné predpoklady - danosti výsostne subjektívneho a individuálneho charakteru. Tieto však v období jeho vývoja sprevádzajú a ovplyvňujú iné, objektívne faktory, akými sú aj meniace sa spoločensko-ekonomické podmienky, ktorých súčasníkmi sme aj my sami. Všeobecne môžeme zhrnúť, že momentálne podmienky pre sebauplatnenie človeka, jeho realizáciu v rôznych oblastiach bežného života sú ťažké a často aj tí veľmi zdatní jedinci majú pri realizácií svojich predstáv a túžob problémy, ktoré im spôsobujú duševnú traumu.
O čo viac si tieto skutočnosti uvedomuje zdravotne postihnutý človek, pričom nejde len o púhe uvedomenie, ale o bezprostredné reálne pocítenie obmedzení, ktoré ho často stavajú na okraj spoločnosti. Je pravdou, že v súčasnosti sa viac ako po minulé roky zdôrazňuje humanitný vzťah a zmena postojov k postihnutým občanom so snahami o ich integráciu do ostatnej spoločnosti, ktoré však len veľmi málo prekračujú praktickú rovinu vecí, orientujú sa viac na akési príspevky krátkodobého charakteru.
Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou sídliaci v Bratislave na Mokrohájskej ul. od svojho vzniku sledoval cieľ v podobe praktickej, reálnej pomoci zdravotne a telesne postihnutému občanovi cez rozvoj jeho osobnostného a pracovného potenciálu, ktorý je síce v určitej oblasti jeho fyzických možností obmedzený, ale stále tvorí dostatočne silný základ pre dosiahnutie jeho sebarealizácie v sociálnom kontexte s následnou integráciou do bežného života, spoločnosti, ako rovnocenného jedinca s dôrazom na pracovné uplatnenie.
Zariadenie začalo svoju činnosť v januári 1964 pod názvom Výcvikové stredisko pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a bolo prvým monotypným zariadením, v ktorom sa realizovala pracovná rehabilitácia telesne postihnutých občanov s priznanou zmenenou pracovnou schopnosťou v rôznych odboroch pre výkon robotníckych povolaní, v administratívnych prácach, v službách, ale aj v zdravotníctve. Už prvé výsledky dokazovali, že telesne postihnutý občan nezostáva na ťarchu spoločnosti, ak je dobre odborne pripravený na výkon pracovnej činnosti a dokonca v novom pracovnom prostredí si ani nevyžaduje zvýšenú pozornosť či iné úpravy pre plnenie si pracovných povinností. Z minuloročných výskumov na populácií bývalých absolventov inštitútu vyplynul veľmi priaznivý poznatok o dobrej stabilite v zamestnaní vyjadrenej 88,9%. S poľutovaním je treba vyjadriť aj tú skutočnosť, že v súčasnosti sa tento stav zmenil k horšiemu, čo však opäť nie je problém telesne či zdravotne postihnutého občana v našej republike ale všeobecný, týkajúci sa celej populácie.
K zmene názvu, nie však k zmene poslania zariadenia na súčasný - Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so ZPS prišlo v júli 1991 a v tomto čase začali práce na projekte pre vytvorenie "Národného inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov zdravotne postihnutých", s veľmi širokým záberom, ktorý sa z určitých príčin nedoviedol na škodu veci do konca.
V súčasnosti činnosť zariadenia je orientovaná na:

• poskytovanie poradenskej služby pri voľbe povolania
• zabezpečenie prípravy na pracovné uplatnenie pre uchádzačov z radov zdravotne postihnutých občanov od absolventov základných škôl až dospelých občanov do 45 rokov rôznou formou.

V prvom rade sa realizuje riadne štúdium v SOU pre telesne postihnutú mládež, ktoré je organizačnou časťou inštitútu, v rôznych učebných a študijných odboroch podľa učebných osnov štandartných pre všetky SOU a stredné školy pod vedením špeciálnych pedagógov v rovine teoretickej i praktickej. Po absolvovaní tohoto štúdia majú žiaci možnosť pokračovať tak ako ostatní absolventi stredných škôl vo vysokoškolskom štúdiu. Je zabezpečená príprava na nové pracovné uplatnenie v rekvalifikačných kurzoch, možnosť zaškolení, zácvikov.
Účastníci týchto foriem vzdelávania majú rôzne zdravotné a telesné problémy, od viditeľných ako sú postihnutia končatín v dôsledku vrodených anomálií, rôznych ochorení, úrazov, po menej viditeľné - epilepsia, ochorenia srdcovo-vaskulárneho systému, diabetes, hemofília, DMO, nádorové ochorenia a rôzne typy alergií.
Zdravotné problémy sprevádzajú zvyčajne aj problémy psychického charakteru, ktoré pomáhajú riešiť psychológovia priamo v zariadení. Nevyhnutným je poskytovanie liečebnej, výchovnej a sociálnej rehabilitácie. Uvedené služby využívajú telesne a zdravotne postihnutí z celého Slovenska, v tomto školskom roku je ich 175 a za 36 rokov existencie zariadenia 3700 ich úspešne ukončilo profesnú prípravu.
Projekt INFOVEK našiel svoju odozvu a uplatnenie práve v tej ťažiskovej úlohe zariadenia a to vo vzdelávaní a v príprave mladých ľudí, ale tiež dospelých občanov na pracovné uplatnenie. Jeho realizáciou sa dovedie do konca vybudovanie počítačovej učebne na primeranej úrovni, ktorá už teraz je plne využívaná v rôznych technických, ale aj netechnických učebných a študijných odboroch. Využitie výpočtovej techniky v celej šírke má uplatnenie v študijnom odbore zabezpečovacie systémy, v technicko-administratívnom či ekonomickom odbore, v odbore polygrafia, v automatizačných systémoch strojárenstva ale aj v navrhovaní v umeleckej výrobe či v rade ďalších odborov.
Už v úvode bola zdôraznená skutočnosť, že telesne postihnutý človek nie je odkázaný na pomoc spoločnosti ak sa mu vytvoria podmienky pre získanie najnovších odborných poznatkov, pretože intelektový potenciál nie je znížený, je rovnako kvalitný ako u ostatnej zdravej populácie, má rovnaké túžby a ciele, iba je obmedzený svojim zdravotným problémom. Toto mu však nebráni vhodným spôsobom sa konfrontovať s ostatnou zdravou populáciou, s cieľom prezentovať svoje schopnosti, často získané za oveľa ťažších podmienok ako býva zvykom.
Do takejto zdravej konfrontácie vstupujú aj naši žiaci, študenti, hlavne cez rôzne súťažné aktivity organizované školskými centrami, ale aj inými spoločenskými organizáciami, športovými klubmi nielen na úrovni bezprostredného sídla zariadenia, ale aj kraja či v rámci celého Slovenska. Pre ilustráciu uvádzam napr. celoslovenskú súťaž zručnosti vo výrobe umeleckých predmetov - šperkov, do ktorej sa zapojilo v minulom roku 11 stredných škôl z celého Slovenska s bežnou populáciou žiakov. Organizačne ju zabezpečoval náš inštitút v spolupráci s Cechom zlatníkov a klenotníkov. 2. a 3. miesto obdržali žiaci so zdravotným postihnutím. Podobne úspešne obstáli žiaci aj vo vedomostných súťažiach a možno to znie veľmi nepravdivo ak uvediem, že telesne postihnutý žiak sa nebojí ani športového zápolenia so zdravými. Nie vždy je rozhodujúci konkrétny výsledok, dôležitejší je výsledok ten menej viditeľný, ale s trvalým účinkom, že touto cestou sa realizuje prirodzená forma integrácie telesne a zdravotne postihnutého do ostatnej spoločnosti.
Významnou udalosťou bola tiež ABILYMPIÁDA, čo je súťažná prehliadka pracovných schopností a zručností postihnutých ľudí, z ktorej najúspešnejší postupujú do celosvetovej súťaže. Z nášho zariadenia túto možnosť mali dvaja účastníci.
Zručnosť našich žiakov oslovila aj Vysokú školu manažmentu so sídlom v Trenčíne, ktorej predstavitelia oslovili naše zariadenie pre zhotovenie vysokoškolskej insígnie - rektorskej reťaze, od jej prvotného návrhu až po konečnú výrobu. Zadanú prácu realizujú žiaci v odbore zlatník a klenotník pod vedením skúsených pedagógov. Nedá sa nespomenúť, že v týchto dňoch vrcholí PARALYMPIÁDA 2000 v Sydney. V asi 40-člennej športovej výprave je 10 našich súčasných i bývalých žiakov.
Z tohoto veľmi stručného zhodnotenia aktivít a schopností ľudí so zdravotnými problémami sa dá vyčítať, že ich treba akceptovať rovnocenne, pristupovať k nim bez predsudkov a veriť im, že sú schopní zvládnuť aj najťažšie úlohy, požiadavky vyplývajúce z bežného denného života.
My ostatní, celá spoločnosť im je povinná vytvoriť iba prijateľné podmienky, podobné ako majú ostatní zdraví jedinci pre získanie vzdelania, odborných vedomostí na tej najvyššej úrovni. Informačné a komunikačné technológie a ich využitie v pracovnej a odbornej príprave telesne a zdravotne postihnutého občana sú dôležitým integračným prostriedkom, ktorý odbúrava zábrany telesne postihnutého na jednej strane a bariéry nepochopenia a nedôvery v jeho schopnosti na druhej strane.
Vývoj ľudskej spoločnosti, jej napredovanie je podmienené existenciou zdravých a vzdelaných ľudí. Zdravotne a telesne postihnutým prvý absentujúci atribút treba kompenzovať tým druhým - kvalitným vzdelaním na vysokej odbornej úrovni.
Projekt INFOVEK a jeho realizácia v Inštitúte pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou túto filozofiu pomáha prenášať do reálnej podoby, čím napomáha telesne a zdravotne postihnutému obstáť v silnej konkurencii pri jeho pracovnom zaradení, za čo jeho tvorcom a realizátorom v mene telesne a zdravotne postihnutých ľudí ďakujem.

Autor:
Ing. Putzová Helena, Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, Mokrohájska 1, Bratislava 842 40
tel.: 5477 3420      fax: 5477 4086
e-mail: ipr@svsba.sk