Úvod | Usporiadatelia | Prípravný výbor | Miesto konania | Program | Zborník | Sponzori | Kontakty
ELEKTRONICKÉ VYUČOVANIE: BREMENO, DAR, POTREBA, NEVYHNUTNOSŤ
Miloš Kravčík
FMFI UK Bratislava
Ideálne vyučovanie
Skúsme sa najprv zamyslieť nad niektorými podstatnými črtami ideálneho
vyučovania. Jeho základom je samozrejme dobrý učiteľ (subjektívne hodnotenie),
dôkladne ovládajúci vyučovanú problematiku. Na zlepšenie názornosti, zatraktívnenie
výučby a precvičenie preberanej látky by mal mať k dispozícii kvalitné
učebné pomôcky. Ďalej by mal byť žiakom k dispozícii vždy, keď ho potrebujú.
Musí ich taktiež čo najlepšie poznať a dokázať sa im prispôsobiť pri vysvetľovaní
preberaného učiva. Svojich žiakov musí vedieť motivovať, udržať ich pozornosť
a taktiež zabaviť. To je niekoľko dôležitých znakov kvalitnej výučby v
rámci tradičného didaktického modelu.
Aj keď IKT sotva premenia zlého učiteľa na dobrého, majú potenciál skvalitniť
všetky spomínané atribúty ideálneho vyučovania - pomôcky, dostupnosť,
spätnú väzbu, prispôsobivosť, motiváciu, atraktívnosť.
Elektronické vyučovanie ako bremeno
O tom, že elektronické vyučovanie je v istom zmysle bremenom, netreba
asi dlho presviedčať. IKT sa v súčasnosti vyvíjajú takým tempom, že sotva
existuje jedinec, ktorý by si v tejto oblasti dokázal udržať komplexný
a podrobný prehľad. Je preto potrebné sledovať nové trendy aspoň vo špecifickejších
oblastiach a z nich si vhodne vyberať. Okrem toho si moderný učiteľ musí
osvojovať nové metodológie, učiť sa ovládať užitočné programové nástroje
a systémy, ako aj orientovať sa v množstve dostupných informačných zdrojov.
Toto všetko si od učiteľa vyžaduje veľa tréningu, úsilia, času, praxe
a trpezlivosti. Táto daň však má svoj význam.
Elektronické vyučovanie ako dar
IKT prinášajú do vyučovania úplne novú kvalitu z viacerých hľadísk. Uveďme
si niektoré z nich.
Multimédiá - chýbajúci orgán
Všimnime si zmyslové orgány človeka - väčšinu informácií prijímame zrakom
a sluchom. K uchu existuje párový orgán ústa, ktorými sme schopní vydávať
pomerne rôznorodé zvuky, aj keď ich repertoár je samozrejme obmedzený.
Podobný párový orgán však k oku neexistuje. Človek je schopný gestikulovať
a robiť grimasy, sú to však dosť skromné prostriedky na popísanie rôznych
objektov a javov sveta. Ďalej máme k dispozícii rôzne rozšírenia našich
zmyslov [McLuhan91], ktoré môžu spestriť našu vyjadrovaciu paletu, napr.
statické obrázky. Dynamické médiá, napr. animácie alebo filmy, však boli
až donedávna z autorského hľadiska určené len veľmi úzkej skupine vyvolených.
Možnosti tvorby multimediálnych aplikácií sa s nástupom výkonných, ale
cenovo relatívne dostupných osobných počítačov sprístupnili prakticky
každému. Dnes si už aj učiteľ môže okrem textov a statických obrázkov
vytvárať aj zvuky, videosekvencie, či priestorové scény a takto vytvorené
simulácie integrovať do svojich učebných materiálov. Začína sa už dokonca
hovoriť o tzv. abstraktných filmoch, ktoré by mali ponechať viac priestoru
našej fantázii a predstavivosti než tie tradičné [Maurer00].
Hypermédiá - alternatívne pohľady
Technológia hypermédií obohacuje multimédiá o možnosť spojiť dva (vo všeobecnosti
aj viac) multimediálne objekty interaktívnym spojením. Typickým znakom
je v tomto prípade nelinerita resp. viacrozmernosť takto vzniknutej štruktúry.
Ide tu teda o sieť informačných uzlov, ktoré sú navzájom prepojené interaktívnymi
spojeniami (obr. 1). Veľký rozmach hypertextov a neskôr hypermédií nastal
koncom osemdesiatych rokov po nástupe osobných počítačov [Kravčík90],
kedy vzniklo množstvo navzájom nekompatibilných systémov. Všetky však
neskôr pretromfol ten, ktorý technológiu hypermédií prvý preniesol na
Internet - World Wide Web (WWW).
Tradičné lineárne médiá sú obmedzené pri zachytávaní komplexných domén a hrozí tak nebezpečie prílišného zjednodušenia. Preto je vhodné vo výučbe vo väčšej miere využívať hypermédiá, ktoré tak autorom ako aj používateľom poskytujú viac "stupňov voľnosti".
Individualizácia - kontrola a prispôsobivosť
Aj keď učiteľ veľmi dobre pozná svojich žiakov, pri kolektívnom vyučovaní nikdy nemôže úplne vyhovieť každému, pretože každý z nich je jedinečný. Maximálne sa môže snažiť nájsť akúsi zlatú strednú cestu, aby im vyhovel čo najlepšie. IKT pomáhajú podporiť individuálny prístup k jednotlivým žiakom.
Typickou a kľúčovou črtou počítačových technológií je interaktívnosť aplikácií. Používateľ už nevystupuje len v úlohe pasívneho prijímateľa informácií, ale sám kontroluje rýchlosť, poradie a kvalitu prezentácie. Takýmto spôsobom je možné získať aj niektoré informácie o jednotlivých používateľoch, ktoré sa dajú následne využiť na účely prispôsobenia sa ich schopnostiam, potrebám a záujmom. Adaptívne systémy sú dnes veľmi dynamicky sa rozvíjajúcou oblasťou výskumu a vývoja. Okrem toho sa interaktívne rozhrania využívajú aj pri experimentoch na diaľku, napr. za účelom sprístupnenia drahých a vzácnych zariadení.
Komunikácia - spätná väzba
Moderné IKT prinášajú nové spôsoby komunikácie, tak synchrónnej ako aj asynchrónnej. Najmä význam tej druhej by sme si mali uvedomiť a využiť ju vo výučbe, pretože prináša výrazne novú kvalitu. Sú to nové možnosti komunikácie medzi učiteľom a študentmi, študentmi navzájom, učiteľom a rodičmi. Prostredníctvom elektronickej pošty alebo archivovanej štruktúrovanej diskusie majú žiaci viac možností reagovať na preberanú látku svojimi otázkami a komentármi. Nehrozí teda, že by sa kvôli nedostatku času alebo pohotovosti nedostali k slovu, navyše svoje príspevky si môžu dôkladnejšie pripraviť a precíznejšie ich formulovať. Ukazuje sa, že mnohí z tých, ktorí nie sú schopní reagovať okamžite na hodine, vedia veľmi dobre reagovať, ak majú dostatok pokoja a času. Navyše pri samoštúdiu môžu svoju otázku alebo komentár formulovať okamžite, takže nehrozí, že časom na to zabudnú. Okrem toho žiaci sú často schopní zodpovedať si svoje otázky navzájom, čo je omnoho cennejšie než keď to robí učiteľ, pretože si navzájom lepšie rozumejú a popri tom sa učia diskutovať a argumentovať. Viac žiackych reakcií znamená lepšiu spätnú väzbu pre učiteľa, ktorý aj takto spoznáva svojich žiakov a môže sa im následne lepšie prispôsobiť.
Spolupráca - reálne projekty
Internet ako hlavný predstaviteľ moderných IKT priniesol svojou jedinečnou infraštruktúrou významné obohatenie možností spolupráce. Ide predovšetkým o spoluprácu na diaľku formou zdieľania dát a aplikácií. Týmto spôsobom už dnes spolupracujú žiaci z rôznych škôl a krajín. Keďže výsledky sa zvyčajne publikujú na WWW, niet pochýb o zmysluplnosti takýchto projektov a zvyšuje sa tým aj motivácia žiakov. Tí sa zároveň učia tímovej práci, čo je tá najlepšia príprava na budúce povolanie. Nehovoriac o tom, že zvyčajne riešia netriviálne problémy reálneho sveta, čo je zrejme to hlavné, na čo by ich mala škola pripraviť.
Zdroje - vyhľadávanie a zdieľanie
Služba WWW na Internete predstavuje najbohatší zdroj informácií aký mala kedy naša civilizácia k dispozícii. Aj keď jeho prehľadávanie je ešte ďaleko od dokonalosti, predsa len tam človek môže nájsť množstvo dokumentov na akúkoľvek tému. To otvára nové možnosti aj učiteľom, ktorí sa istým spôsobom dostávajú do úlohy scenáristov a režisérov, keď dostupné materiály skladajú do vhodnej štruktúry, prípadne odvolávkami na ne podopierajú svoje tvrdenia. Pritom autorské práva k takýmto zdrojom pre účely výučby spravidla nie je problém získať. Pri tejto príležitosti by som si dovolil spomenúť dve webovské aplikácie, na sprístupnení, vývoji a údržbe ktorých sa priamo podieľam.
Prvou je otvorená filozofická encyklopédia FILIT (http://www.uniba.sk/filit), ktorá má v súčasnosti na Internete čisto textový charakter a rozsah okolo 50 MB. Vznikla najmä vďaka nadšeniu doc. J. Piačeka z FiF UK, ktorý je autorom jej obsahu a štruktúry. Používateľ má možnosť pristupovať k jednotlivým heslám v rôznych kontextoch - okrem tradičného vyhľadávania je k dispozícii aj chronológia, kategorizácia (filozofia, veda, umenie, náboženstvo), množstvo registrov (typu "slovenskí spisovatelia"), anotácie diel, inojazyčná terminológia, no a samozrejme nemôžu chýbať ani aktívne prvky - spätná väzba a diskusné fórum. Encyklopédia je koncipovaná ako otvorená, čiže jej používatelia môžu komentovať a spoluvytvárať jej obsah.
Druhou aplikáciou, na ktorú chcem upozorniť, je portál k zdrojom v oblasti dištančného vzdelávania (DV) na báze Internetu (http://www.idep.sk). Cieľom je utriediť a sprehľadniť domáce i zahraničné zdroje týkajúce sa DV (kurzy, systémy, metodológie, podujatia, atď.) rôznym kategóriám potenciálnych záujemcov (študentom, autorom, učiteľom, manažérom, atď.). Aj v tomto prípade sa očakáva aktívna pomoc používateľov pri budovaní portálu formou pripomienok, návrhov a najmä tipov na zaujímavé zdroje.
Elektronické vyučovanie ako potreba a nevyhnutnosť
IKT teda prinášajú do vyučovania prvky novej kvality, ktoré by sme sa mali snažiť využiť. Prinášajú totiž úžitok tak žiakovi ako aj učiteľovi. Pre žiaka otvárajú nové možnosti samoštúdia s využitím obrovského množstva materiálov, za pomoci komunikácie s autoritami a spolupráce s kolegami z celého sveta. Žiak sám objavuje nové poznatky, ktoré si vymieňa a konfrontuje so spolužiakmi, vytvára materiály slúžiace širokej verejnosti, hodnotí diela iných. Na druhej strane učiteľovi sa núka veľa možností na skvalitnenie a zatraktívnenie výučby, často stačí len uvoľniť fantáziu. Dostáva sa síce sám častejšie do úlohy študenta než v minulosti, ale môže pristupovať k vyučovaniu oveľa tvorivejšie, stáva sa autorom, scenáristom, režisérom, poradcom svojich žiakov.
Nová situácia spôsobila aj vznik nových vyučovacích metodológií. Od pasívneho prijímania informácií sa prechádza k aktívnemu objavovaniu a konštrukcii poznatkov, čiže didaktický prístup je nahradzovaný konštruktivistickým. Od učenia faktov a údajov nastáva posun k schopnosti nájsť, vyhodnotiť, odvodiť a aplikovať poznatky. Žiaci sa tak pripravujú na riešenie zložitých problémov reálneho života.
Celý tento posun v prístupe k vyučovaniu nie je samoúčelný, ale nevyhnutný. Súvisí so vznikom novej, tzv. poznatkovej ekonomiky, ktorej dominujú informácie a ich efektívne spracovanie. Rýchly rozvoj poznania, ktorý je dôsledkom nových technológií, vedie k potrebe celoživotného vzdelávania, ktoré musí byť dostupné kedykoľvek a kdekoľvek. IKT nám majú pomôcť šetriť čas, vyhýbať sa rutinným činnostiam, ale prichádzajú aj s úplne novými službami (napr. spolupráca na diaľku v reálnom čase). To všetko by malo mať za následok aktívnejší spôsob nášho života a oveľa viac možností pre sebarealizáciu každého z nás.
Poďakovanie
V článku spomínané projekty InterFilit a IDEP podporila Nadácia otvorenej spoločnosti v Bratislave.
Referencie
[Brockman96] Brockman, J., Matsonová, K. (1996) Ako sa veci majú - Sprievodca myšlienkami modernej vedy. ARCHA.
[Kravčík90] Kravčík, M. (1990) Začneme si s hypertextom? Elektronizácia na každý deň, str. 12-16. Smena.
[Maurer00] Maurer, H. (2000) Knowledge Management and its Connection to Network aided Education and Further Education. Workshop "Interactive Computer Aided Learning". Villach.
[McLuhan91] McLuhan, M. (1991) Jak rozumět médiím. Odeon. (1984, McGraw-Hill)
Autor:
RNDr. Miloš Kravčík, FMFI UK Bratislava
e-mail: kravcik@fmph.uniba.sk
Úvod | Usporiadatelia | Prípravný výbor | Miesto konania | Program | Zborník | Sponzori | Kontakty