1. V oblasti rozvoja poznávacích schopností ignorujeme skutočnosť, ktorá nás obklo-puje. V poslednej dobe prudký rozvoj informačných a komunikačných technológii za-čína ovplyvňovať všetky odbory ľudskej činnosti. Ak má byť škola inštitúciou, ktorá má mladým ľuďom pomôcť si nájsť vlastnú cestu životom (to je citát z českého doku-mentu "Standard základního vzdělávání"), tak musí rozvoj týchto technológií akcepto-vať a musí poskytnúť žiakom možnosť sa s týmito technológiami zoznámiť a získať zručnosť v ich využívaní. Doteraz sa kladie najväčší dôraz v rozvoji poznania na hro-madenie poznatkov. To obvykle vedie k preťažovaniu žiakov, k deformácii klímy i celkového štýlu práce školy v tom zmysle, že tieto neumožňujú žiakom pestovať také postoje ako sú zdravé sebavedomie, dôvera vo vlastné sily, zodpovednosť za seba sa-mého. Pritom práve tieto sú rozhodujúce pre ďalšiu úspešnosť absolventov škôl i pre úspešné fungovanie celej spoločnosti. Súčasná organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu, metódy a formy práce, menovite celý systém hodnotenia žiakov, podceňova-nie schopnosti žiakov pracovať samostatne, len okrajové používanie takých foriem práce, ktoré využívajú samostatnú a tvorivú činnosť žiakov, ignorovanie mimoškol-ských zdrojov vzdelávania - to všetko deformuje klímu a štýl života školy, nepodnecu-je žiakov k samostatnosti, tvorivosti a dôvere vo vlastné schopnosti. Preto treba v zá-väznom dokumente zmeniť priority, preniesť dôraz z osvojovania a hromadenia po-znatkov na pestovanie schopnosti poznatky získať, triediť, spracovať a kriticky posú-diť, zaujať k nim vlastný postoj. To si postupne vynúti aj požívanie takých metód a foriem práce učiteľov a školy, ktoré umožnia získať žiakom správne hodnoty a postoje.
2. V oblasti zručností a kompetencií sa málo zdôrazňuje ovládnutie informačných a komunikačných technológií. Viac ako 99% ľudí nepotrebuje matematiku ako takú, potrebuje však používať jej výsledky a našou úlohou je tak kultivovať ich rozum a ducha, aby toho boli schopní. Podľa mňa pred uvedenými skutočnosťami zatvárame oči. Žiak žiadneho stupňa školy, ani budúci učiteľ matematiky vo svojej profesionálnej príprave nedostane primeranú informáciu o nových informačných a komunikačných technológiách a je nedostatočne pripravovaný na ich používanie pri riešení reálnych problémov. Treba šíriť osvetu. Osvetu v učiteľských radoch. Zmena (akákoľvek) sa v školstve dá dosiahnuť len permanentnou dlhodobou prácou. Treba začať na fakultách pripravujúcich budúcich učiteľov. Títo by mali počas svojho pobytu na VŠ vidieť skvelé vzory, ktoré budú chcieť vo svojej praxi napodobňovať. Takéto vzory sme povinní im poskytnúť. Všetci v svojej súkromnej činnosti počítač používame, ale ... Počítače a internet idú náš svet zmeniť od základov. Buď tieto technológie ovládneme, alebo budeme ako národ slúžiť tým národom, ktorí ich ovládnu. Všetkým tým, ktorí dokážu vždy nájsť dostatok dôvodov, prečo sa v osnovách, v učebniciach a v našej každodennej školskej praxi zatiaľ tieto technológie skoro vôbec nevyužívajú treba odkázať Clintonovské : "Je to v ekonomike, vy tupci".
3. Mali by sme zrevidovať ciele, ktoré si pri vyučovaní matematiky (platí to nielen o matematike) kladieme, mali by sme sa zamyslieť nad tým, či práve doterajší obsah učiva je najvhodnejší pre dosiahnutie týchto cieľov a najmä musíme prestať si nevšímať čo sa deje okolo nás. Podľa môjho názoru v našich dokumentoch chýba, presnejšie pri ich zrode chýbal, akýkoľvek pokus o dôkaz, že v osnovách uvedené okruhy základného učiva, (či jednotlivé tematické celky osnov) sú práve tým najvhodnejším obsahom, pri výučbe ktorého sa dajú (resp. môžu) dosiahnuť vytýčené vzdelávacie ciele. Zo štúdia českých i našich dokumentov sa mi zreteľne vynára panujúca koncepcia vyučovania matematiky na všetkých typoch našich škôl - v predmete matematika predovšetkým budujeme základy pre budúce štúdium vedy zvanej matematika. Robíme to bez ohľadu na rozdiely v individuálnych schopnostiach detí, bez prihliadnutia na to, čo drvivá väčšina z nich bude vo svojom budúcom štúdiu, či v živote potrebovať a robíme to muzeálnym spôsobom, ignorujúc skutočnosť, ktorá nás obklopuje. Nebolo to vždy tak. Naša škola v dávnejšej minulosti neignorovala skutočné potreby detí. Viac ako päťdesiatročné učebnice matematiky obsahovali aj veci praktické, budovanie základov vied nebolo primárnym cieľom jednotlivých vyučovacích predmetov. Vyučovanie matematiky sa v minulosti nebálo používať všetky dostupné technológie. Skúsme sa opäť zaujímať o to, čo budú absolventi škôl potrebovať. Je falošnou ilúzia, že deti učíme matematiku preto, aby zvládli štúdium na vysokých školách. Ono napr. taký inžinier geodet vo svojej praxi väčšinu z obsahu učiva matematiky nepotrebuje on potrebuje predovšetkým dokonalé prístrojové vybavenie, dobrý aplikačný software zručnosť pri jeho používaní a schopný mozog namerané hodnoty správne interpretovať. Nie náhodne začínajú niektoré fakulty technických univerzít do svojich kurzov matematiky vsúvať poučenie o práci so špecializovanými softwarmi. Na druhej strane aj pracovník národného kultúrneho centra by mal vedieť, čo je to reprezentatívny výber, s akou pravdepodobnosťou možno napr. anketou získané odpovede od vzorky ľudí rozšíriť na tvrdenia o celej populácii a pod. Buďme vo vyučovaní matematiky menej vedátori a viac ľudia praktickí.
4. Vyzývam všetkých ľudí, ktorí majú svoju víziu ďalšieho vývoja vyučovania mate-matiky, poďme sa dohodnúť, čo by mal vedieť z matematiky každý absolvent základ-nej školy, každý absolvent gymnázia a čo by mal vedieť ten, kto bude v ďalšom štúdiu matematiku využívať. Urobme revíziu obsahu vyučovania matematiky, nebojme sa odložiť do múzea, alebo do depozitára veci ktoré tam patria a súčasne obohatiť obsah vyučovania o pestovanie schopnosti plnohodnotne využívať prístupné informačné a komunikačné technológie. Tieto robia svet menším, získavanie poznatkov ľahším, ale vyžadujú nové schopnosti a zručnosti od ich užívateľov. Zamerajme sa na tieto no-vé potreby, zamyslime sa nad cieľmi, ku ktorým sa chceme celou výchovou a vzdelávaním priblížiť, zamyslime sa nad tým, čím môže matematika prispieť k formovaniu osobnosti žiakov, k vytvoreniu kultúrneho základu ich osobností, ako priamo vo vyučovaní matematiky používať komunikačné a informačné technológie, ako zohľadniť vo výchovno-vzdelávacom procese rastúci záujem mládeže o vstrebávanie informácií z obrazovky, sprevádzaný klesajúcim záujmom o knihy, atď. možností a práce je tu neúrekom.

Chcem pripomenúť, že je vhodný čas na takéto zamyslenie sa. Stojíme pred tvorbou cieľových požiadaviek z jednotlivých maturitných predmetov. Ak chcete svojimi názormi, ohlasmi, kritickými pripomienkami pomôcť pri tvorbe novej vízie vyučovania matematiky, posielajte ich na adresu vladimir.jodas@spu.sanet.sk. Rád si prečítam Vaše maily a sľubujem, že na každý odpoviem.

Autor:
RNDr. Vladimír Jodas, Štátny pedagogický ústav, Bratislava
e-mail: vladimir.jodas@spu.sanet.sk