infovek.sk: Celoštátna konferencia Infovek 2000

Čoraz častejšie počúvame (a používame) slová informačné a komunikačné technológie. Niekedy si ich zamieňame s informatikou, inokedy ich význam zužujeme na používanie Internetu, alebo nám jednoducho zostávajú nejasné. Zväčša však bez problémov súhlasíme z názorom, že moderné technológie (ďalej už len IKT) môžu priniesť veľa nových podnetov pre výučbu niektorých predmetov, napr. matematiky alebo fyziky alebo chémie. Pomôžu ale IKT zmeniť každý predmet? Majú čo ponúknuť? Myslím, že áno.
V príspevku najprv definujem základné pojmy, predovšetkým IKT a informačná gramotnosť. Vysvetlím tri alternatívne koncepcie zavádzania IKT do výučby¹. Charakterizujem tie vlastnosti nových technológií, ktoré sú atraktívne pre použitie vo výučbe všetkých predmetov, a predložím argumenty, prečo je takýto proces dôležitý. Stručne sa zmienim o význame IKT pre špeciálne školstvo (aj keď si táto téma zaslúži ďaleko väčšiu pozornosť). Zamýšľam sa tiež nad problémami, ktoré prinášajú IKT pri hodnotení žiakov a študentov. Napokon zhŕňam prínos integrácie IKT do výučby pre vlastný proces učenia sa.
Uvedomujem si, že na niekoľko (veľa) nasledujúcich rokov prinesie proces zavádzania IKT do predmetov učiteľom z praxe ďalšiu prácu. Odmenou im pritom pravdepodobne bude "iba" radosť z týchto zmien, ktoré sú zábavné, nové, atraktívne a vzrušujúce a ktoré celkom určite zvyšujú efektívnosť učenia a učenia sa. Všetci sme iba na začiatku týchto zmien². Nikto teda ešte nič nezmeškal. Ak učiteľ zvýši efektívnosť a atraktívnosť výučby svojho predmetu pomocou IKT, zvýši aj svoju "hodnotu" a svoje sebavedomie. To predstavuje ďalšie riziko odchodu učiteľov do iných zamestnaní. Tento problém však musia riešiť politici. V závere príspevku navrhujem, ako by sa mohla spoločnosť takémuto odchodu brániť.


Úvod \| Usporiadatelia \| Prípravný výbor \| Miesto konania \| Program \| Zborník \| Sponzori \| Kontakty
ČO PONÚKAJÚ INFORMAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ TECHNOLÓGIE INÝM PREDMETOM (1. časť) I. Kalaš Asociácia projektu Infovek Katedra vyučovania informatiky FMFI UK
Anotácia:
Čoraz častejšie počúvame (a používame) slová informačné a komunikačné technológie. Niekedy si ich zamieňame s informatikou, inokedy ich význam zužujeme na používanie Internetu, alebo nám jednoducho zostávajú nejasné. Zväčša však bez problémov súhlasíme z názorom, že moderné technológie (ďalej už len IKT) môžu priniesť veľa nových podnetov pre výučbu niektorých predmetov, napr. matematiky alebo fyziky alebo chémie. Pomôžu ale IKT zmeniť každý predmet? Majú čo ponúknuť? Myslím, že áno. V príspevku najprv definujem základné pojmy, predovšetkým IKT a informačná gramotnosť. Vysvetlím tri alternatívne koncepcie zavádzania IKT do výučby¹. Charakterizujem tie vlastnosti nových technológií, ktoré sú atraktívne pre použitie vo výučbe všetkých predmetov, a predložím argumenty, prečo je takýto proces dôležitý. Stručne sa zmienim o význame IKT pre špeciálne školstvo (aj keď si táto téma zaslúži ďaleko väčšiu pozornosť). Zamýšľam sa tiež nad problémami, ktoré prinášajú IKT pri hodnotení žiakov a študentov. Napokon zhŕňam prínos integrácie IKT do výučby pre vlastný proces učenia sa. Uvedomujem si, že na niekoľko (veľa) nasledujúcich rokov prinesie proces zavádzania IKT do predmetov učiteľom z praxe ďalšiu prácu. Odmenou im pritom pravdepodobne bude "iba" radosť z týchto zmien, ktoré sú zábavné, nové, atraktívne a vzrušujúce a ktoré celkom určite zvyšujú efektívnosť učenia a učenia sa. Všetci sme iba na začiatku týchto zmien². Nikto teda ešte nič nezmeškal. Ak učiteľ zvýši efektívnosť a atraktívnosť výučby svojho predmetu pomocou IKT, zvýši aj svoju "hodnotu" a svoje sebavedomie. To predstavuje ďalšie riziko odchodu učiteľov do iných zamestnaní. Tento problém však musia riešiť politici. V závere príspevku navrhujem, ako by sa mohla spoločnosť takémuto odchodu brániť.
1 Čo sú IKT Najprv si pripomeňme, že slovom technológie označujeme technické prostriedky, postupy a zručnosti, ktoré sa používajú s určitým cieľom a ktoré prinášajú praktické výsledky. Spojením informačné a komunikačné technológie označujeme výpočtové a komunikačné prostriedky, ktoré rôznymi spôsobmi podporujú výučbu, štúdium a ďalšie aktivity v oblasti vzdelávania. Sú to technológie, ktoré súvisia so zberom, zaznamenávaním a výmenou informácií. K tomu používajú:
tradičné médiá ako televíziu, video a rádio, osobné počítače s multimediálnou podporou, vstupné a výstupné zariadenia, prostriedky na digitalizáciu, snímanie, riadenia a meranie, Internet a jeho služby, integrované edukačné programy (čiže komplexné počítačové prostredia pre učenie sa), prostriedky pre video-konferencie, e-mail, elektronické a programovateľné hračky, automatické snímače, záznamníky a zariadenia na automatické vyhodnocovanie údajov.
Pred niekoľkými rokmi mala skratka IKT iba dve písmená: IT - informačné technológie. Aby však teoretikov niekto nepodozrieval, že prehliadli obrovský potenciál najnovších komunikačných technológií (Internetu, mobilných telefónov, komunikačných satelitov a pod.), vsunuli medzi I a T ešte aj K. Aj keď celkom zbytočne, pretože komunikácia (výmena) je základná charakteristika informácií. A ešte jedna poznámka: ak zvážime, čo majú všetky moderné informačné technológie spoločné (majú alebo čoskoro budú mať), mohli by sme celkom pokojne používať spojenie digitálne technológie. Zatiaľ je však najbežnejšou skratka IKT. 2 IKT a informačná gramotnosť Jedným z cieľov modernej školy je, aby absolvent vedel efektívne používať IKT v svojom budúcom zamestnaní. V procese vzdelávania to môžeme zabezpečiť tak, že žiak a študent používa IKT už počas svojho štúdia. Tým nielen splníme tento cieľ, ale zefektívnime aj samotný proces učenia sa. Pre učiteľa to však znamená, že dokáže efektívne používať IKT nielen pre svoje vlastné štúdium a prípravu, ale aj v každodennom procese učenia. Takejto schopnosti hovoríme informačná gramotnosť (skrátene IG). Informačná gramotnosť teda zahŕňa znalosti, zručnosti a porozumenie potrebné pre primerané, bezpečné a produktívne používanie IKT v procese učenia sa a poznávania, v zamestnaní a v každodennom živote. Prejavuje sa schopnosťami efektívne používať informačné zdroje a informačné nástroje na analýzu, spracovanie a komunikáciu informácií, a tiež na modelovanie, meranie a riadenie externých procesov (dejov). Informačne gramotný učiteľ a informačne gramotný žiak:
používa informačné zdroje a informačné nástroje na riešenie problémov, používa informačné zdroje a informačné nástroje na podporu svojho učenia sa v rôznych kontextoch, rozumie spoločenským aspektom a dôsledkom používania IKT.
Ako rastie informačná gramotnosť žiaka a študenta, dokáže efektívnejšie využívať IKT, dokáže lepšie posúdiť vhodnosť nástroja a primeranosť použitia IKT pre danú úlohu, je menej závislý a v svojom učení čoraz samostatnejší. Informačne gramotný žiak vie:
Komunikovať a prezentovať informácie Je to základná súčasť informačnej gramotnosti. Zahŕňa v sebe najbežnejšie využitie počítača v školskom prostredí, a to používanie textového a grafického editora a e-mail. Znalosť a zručnosť v komunikácii informácií však musí zahŕňať aj (u nás menej používaný) multimediálne autorské prostredia, prezentačné nástroje, hudobný softvér a ďalšie služby Internetu. Spracovávať informácie Tu mám na mysli základné používanie databáz, tabuľkových kalkulátorov a programovacích jazykov. Aj keď sa tieto technológie (okrem základov programovania) u nás využívajú iba minimálne, práve v nich sa v najväčšej miere prejavujú bezkonkurenčné možnosti IKT. Používať IKT na riadenie externých procesov Je to zručnosť bežná a potrebná v každodennom živote. Žiaci môžu čítať, vytvárať a modifikovať programy (symbolické zápisy) na riadenie modelov pomocou počítača, a to buď modelov reálnych (robotické stavebnice, Lego Dacta, Lego Brick a ďalšie), alebo abstraktných modelov vytvorených na počítači. Monitorovať Informačne gramotný žiak dokáže využívať senzory na priebežné meranie teploty, svetla, pohybu, tlaku, hluku a pod. a takto získané údaje dokáže zmysluplne interpretovať a použiť. Modelovať a simulovať Tu mám na mysli počítačové modelovanie pomocou jednoduchých simulačných počítačových hier - budovanie civilizácií, modelovanie niektorých aspektov spoločnosti (napr. dopravnú infraštruktúru a pod.). V ideálnom prípade žiak môže model vidieť, skúmať, modifikovať a rozumieť mu (model vtedy nezostáva čiernou skrinkou). Neskôr žiak pracuje so simulačným a modelovacím softvérom - hľadá odpovede na otázky "Čo sa stane, ak... ", skúma súvislosti medzi pravidlami modelu a výsledným správaním, jeho výstupom.
3 Koncepcie zavádzania IKT do predmetov Rôzne európske krajiny (a v nich jednotlivé školy podľa toho, nakoľko je ktoré školstvo centrálne riadené) pristupujú k zavádzaniu IKT do predmetov odlišným spôsobom. Voľba koncepcie každej školy alebo krajiny závisí od viacerých faktoroch:
od úrovne technického vybavenia, od angažovanosti vedenia školy a od jeho "odvahy", od pripravenosti učiteľov, od existencie vládnej informačnej politiky, od ekonomických možností.
Aj keď vieme, že EÚ vytýčila v tomto smere neuveriteľne odvážny a ambiciózny plán vybudovania "elektronického školstva" do roku 2002, pozri [5], nerobme si neprimerané ilúzie o situácii na európskych školách. Proces prípravy učiteľov pre produktívnu integráciu IKT do vyučovania jednotlivých predmetov je skutočne dlhodobý a náročný. Rôzne koncepcie tohto procesu môžeme rozdeliť do troch skupín:
Na škole (základnej i strednej) existuje koordinátor pre informačné technológie, ktorý - zväčša v poobedňajších hodinách - vedie pre žiakov "počítačový klub alebo "informatiku" (nie v našom zmysle) s cieľom rozvíjať ich informačnú gramotnosť. Iba niekedy na týchto hodinách používa témy z iných vyučovacích predmetov. Primárnym cieľom tejto koncepcie je rozvoj informačnej gramotnosti žiakov, iba vzdialeným cieľom je modernizácia foriem a obsahu vyučovania iných predmetov. Aj v tejto koncepcii však môže koordinátor pre IKT postupne "vtiahnuť do hry" ďalších učiteľov a realizovať spolu s nimi rôzne projekty. Počítačový klub síce vedie informatik alebo koordinátor pre IKT, ale jeho náplňou sú predovšetkým témy z iných predmetov. Takéto vyučovanie sa dá realizovať iba v spolupráci s ďalšími učiteľmi. Aj táto koncepcia však predstavuje určitú formu izolácie IKT od predmetov. Ak by ju škola prijala ako dlhodobú koncepciu, riskuje napr. vznik "informačnej diskriminácie" medzi staršími a mladšími učiteľmi³. Na škole sa postupne zvyšuje počet predmetov a učiteľov, ktorí priamo na svojich hodinách využívajú IKT, a tak sekundárne rozvíjajú informačnú gramotnosť žiakov. Primárnym cieľom tejto koncepcie je efektívnejším spôsobom napĺňať ciele jednotlivých predmetov.
V každej z týchto koncepcií je podstatné, či má škola jasnú predstavu rozvoja informačnej gramotnosti svojich žiakov, či niekto na škole systematicky plánuje, sleduje a vyhodnocuje úroveň takejto gramotnosti každého žiaka. Toto je možné iba vtedy, ak má vedenie jasne definovaný cieľ a koncepciu informačnej politiky. 3.1 Čo budeme očakávať od učiteľov Proces komplexnej integrácie IKT do predmetov kladie veľké nároky na učiteľa, pretože vyžaduje, aby:
primeraným a produktívnym spôsobom využíval nové technológie na pomoc pri dosahovaní cieľov svojho predmetu, zároveň s tým dbal o primeraný rozvoj informačnej gramotnosti svojich žiakov a študentov, o rozvoj ich schopností produktívne, kriticky, samostatne a efektívne využívať IKT.
3.2 Čo bude učiteľ k tomu potrebovať Aby učiteľ mohol úspešne integrovať IKT do svojho predmetu, musí:
poznať efektívne metódy pre vyučovanie svojho predmetu s využitím IKT, vedieť, ako dosahovať ciele svojho predmetu s využitím IKT, sám efektívne používať IKT pre svoju prípravu, vyučovanie a administratívu, vedieť posúdiť úroveň informačnej gramotnosti svojich žiakov a študentov a vedieť ju ďalej rozvíjať.
V takejto komplexnej koncepcii nám zatiaľ zúfalo chýbajú skúsenosti a pozitívne výsledky. Projekt Infovek sa snaží zbierať a ďalej šíriť všetky "úspešné pokusy a príklady" zo škôl. Veľkým dlžníkom vo vývoji efektívnych vyučovacích metód s využitím IKT sú zatiaľ naše fakulty pripravujúce budúcich učiteľov. 4 Ktoré vlastnosti IKT sú prínosom pre predmety Vysoká motivácia a ďalšie javy, ktoré sprevádzajú používanie IKT vo vyučovaní, prispievajú k vyššej produktivite a atraktívnosti učenia sa. Inovácie treba v predmetoch budovať rozvážne a systematicky, krok za krokom (v rozumných dávkach) a s veľkou prezieravosťou a trpezlivosťou. V nasledujúcich paragrafoch podrobnejšie charakterizujem päť vlastností moderných informačných technológií, ktoré predstavujú prínos pre vyučovanie iných predmetov. 4.1 Rýchlosť a automatizácia prác Počítače nemajú konkurenciu v zbere veľkého množstva údajov (textov, čísiel, fotografií, zvukov a pod.) a v ich rýchlom spracovaní. Dokážu údaje vizualizovať, triediť, spracovávať, vyhodnocovať, archivovať či distribuovať. IKT nám pomáhajú realizovať a automatizovať merania pomocou senzorov, mikrofónu, skenera, digitálnej kamery a pod. Takýto spôsob zberu a automatizácie spracovania údajov je vhodný napr. pre prírodovedné predmety či telesnú výchovu. Automatizácia prác, ktorú prinášajú IKT, je však vhodná aj pri spracovaní textov, čiže napr. aj vo vyučovaní jazykov alebo v ďalších humanitných predmetoch. 4.2 Obrovský potenciál v objeme, formách a aktuálnosti IKT ponúkajú širokú paletu spôsobov, ako prezentovať informácie a komu ich prezentovať. Umožňujú nám priamu alebo nepriamu (on-line či off-line) komunikáciu prakticky s kýmkoľvek na svete. Poskytujú nám bezprostredný prístup k najaktuálnejším informáciám doslova v neobmedzenom objeme a formách. Mám na mysli napr. živé stránky o lete sondy vesmírom, ktorý práve prebieha, pozri obr. 1, živé kamery na Internete, priebežné fotografické dokumenty z expedícií, ktoré sú ešte stále v Antarktíde, v Andách, pod hladinou oceánu, vo vesmíre… Klasické referenčné zdroje nemajú nádej konkurovať tomuto potenciálu. Nemyslím si, že by potenciál IKT ohrozoval existenciu školských učebníc - ak si ich autori uvedomia, že písaný učebný text už dnes môže a musí vyzerať inak. Niektoré jeho funkcie celkom určite prevezmú digitálne médiá a technológie.
Obr.1 Stránka http://www.nasa.gov/ prináša každý deň, každú minútu aktuálne informácie zo všetkých verejných projektov. Je veľmi ťažké sa od nej odtrhnúť. Okrem najhorúcejších informácií ponúka archívy, edukačné projekty, galérie fotografií a videa, údaje, históriu...
4.3 Provizórnosť. Pokusné kroky IKT priniesli možnosti práce a tvorby, aké nemajú v histórii médií obdobu. Dovoľujú nám zvoliť si vlastný štýl práce, vlastnú stratégiu učenia sa. Tým, že nám umožňujú pracovať metódou pokusov a omylov, podporujú myslenie do šírky. Problém môžeme riešiť tak, že ho rozložíme na podproblémy, niektoré z nich vyriešime celkom, niektoré len čiastočne a neskôr sa k nim opäť vrátime, niektoré vyriešime pokusne a dočasne. Veď návraty k predchádzajúcim stavom riešenia sú možné a vítané! Pri rozumnej stratégii možno jednotlivé kroky zrušiť, zopakovať, zmraziť… Text môžeme písať do šírky, teda akoby všetky alebo viaceré jeho podkapitoly odrazu. Textový editor sa tak mení na tvorivý nástroj, akýsi myšlienkový procesor. Mnohé počítačové programy a prostredia odbúravajú nezáživnú a netvorivú rutinnú prácu⁴. Tým vytvárajú priestor pre premýšľanie o podstatnom, o jadre probléme. Môžem sa zamerať na obsah, pri písaní môžem uvažovať, kriticky analyzovať, interpretovať, porovnávať. Pri kreslení, maľovaní, komponovaní môžem skúšať, môžem sa vrátiť, môžem sa opraviť… to všetko bez obáv, že niečo pokazím. 4.4 Interaktívnosť Nové technológie nepredstavujú pasívne médium. Integrované edukačné prostredia umožňujú obojstrannú komunikáciu, dovoľujú (a motivujú) aktívne zasahovať do procesu učenia. Sú vnímavé na naše reakcie - sú interaktívne. Žiak a študent môže:
interaktívnym spôsobom spracovávať a prezentovať informácie, skúmať vopred pripravené alebo svoje vlastné modely a simulácie, komunikovať s inými ľuďmi na mieste alebo na diaľku, vyhľadávať a porovnávať informácie z rôznych zdrojov (rozvoj kritického myslenia), prezentovať svoju prácu rôznymi spôsobmi, v rôznych situáciách a pre rôzne publikum.
4.5 Motivácia Na záver som si nechal ten najzrejmejší jav. IKT vytvárajú bohaté, flexibilné a bezpečné prostredie pre učenie sa. Dovoľujú rozvíjať rôzne hladiny náročnosti. Dovoľujú nám napredovať vlastným tempom, pripúšťajú pokusy a omyly, ponúkajú aktuálne materiály v rôznych formách a objemoch, žiaci a študenti považujú takéto prostredia za slobodné. Ak sú témy a úlohy dobre zvolené a dobre pripravené, IKT významne zvyšujú motiváciu študentov v procese učenia sa. IKT často poskytujú okamžitú spätnú väzbu, poskytujú možnosť atraktívnej prezentácie. Dovoľujú učiteľovi monitorovať so žiakmi tep srdca pri cvičení na telesnej výchove, navštíviť virtuálny dažďový les, modelovať globálne aspekty sveta - jeho ekonomiku či životné prostredie, zapojiť študentov do celosvetového výskumu. Dovoľujú učiteľovi "priniesť" do školy zážitok, ktorý bol donedávna nemysliteľný. 5 Ciele používania IKT v predmetoch Učiteľ vždy musí v svojom predmete pozorne zvážiť, kedy bude použitie IKT pre danú tému a cieľ prínosom, kedy pomôže žiakom a študentom prehĺbiť svoje znalosti alebo ich získať efektívnejšie, zaujímavejšie, ľahšie, v širšom kontexte. Učiteľ musí tiež vedieť, kedy použitie IKT prospeje rastu informačnej gramotnosti jeho študentov. To sa stane vtedy, ak:
sa študenti v predmetoch stretnú s témami, kde je použitie IKT naozaj primerané a presvedčivé (určite to platí iba o vybraných témach), študenti môžu svoju výslednú prácu prezentovať pred primeraným publikom, sa učiteľovi pri danej téme podarí ilustrovať, že vďaka IKT bola ich práca efektívnejšia.
Pred voľbou a prípravou hodiny s využitím IKT by si mal učiteľ položiť a zodpovedať takéto otázky:
Ako IKT podporia splnenie môjho didaktického cieľa? Ako prispejú k získaniu znalostí a schopností, ktoré sú podstatné v tejto téme?⁵ Ako IKT v štúdiu tejto témy odbremenia študenta od nepotrebnej práce (čiže takej, ktorá iba zbytočne konzumuje ich pozornosť) a dovolia mu pracovať na tom, čo je podstatné? Ako IKT použité v tejto téme podporia zvedavosť a tvorivé myslenie študenta. Ako podporia verbalizáciu, spoluprácu študentov a ich vzájomnú komunikáciu? (Veď škola je vlastne o tom!) Ktoré IKT schopnosti a znalosti už musia študenti mať pred touto vyučovacou hodinou? Ktoré im moja hodina pomôže ďalej rozvinúť?
Úlohou pre učiteľa je hľadať také postupy a témy vo svojom predmete, ktorých výučbu možno zefektívniť pomocou IKT⁶. Práca na týchto témach by tiež mala ďalej rozvíjať informačnú gramotnosť študentov. Prečo by to mal učiteľ robiť? Na jednej strane, je to zaujímavá a odvážna výzva. Na druhej strane, nejde iba o "zaujímavý nápad", ale o nevyhnutnosť. V ďalších a ďalších krajinách Európy vznikajú štandardy informačnej gramotnosti absolventov základných a stredných škôl, štandardy informačnej gramotnosti pre nových učiteľov, čerstvých absolventov pedagogických fakúlt. Rodičia sa čoraz dôraznejšie domáhajú, aby ich deti odchádzali zo škôl informačne gramotné. Stále častejšie počúvame o tom, že rodičia si vyberajú školu pre svoje dieťa napr. aj podľa informačnej politiky, ktorú vedenie prezentuje na svojej internetovej stránke. A to nie je všetko: informačne gramotných absolventov sa budú okrem rodičov domáhať aj zamestnávatelia! Samozrejme, okrem vhodných tém existujú aj témy nevhodné. Učiteľ musí takisto poznať témy, v ktorých by použitie IKT nebolo produktívne. Ak by sme napr. požadovali od našich študentov, aby použili textový editor či DTP iba preto, aby bol ich výsledný písomný materiál "krajší", podcenili a zneužili by sme tým ich schopnosti. Podobný efekt by sme dosiahli, ak by bola úloha priveľmi jednoduchá. Alebo - a to je veľmi vážne - ak by téma, vyučovacia hodina alebo potrebná technika nebola dostatočne pripravená. 6 IKT a špeciálne školy Ako som argumentoval v predchádzajúcej kapitole, IKT svojím potenciálom v objeme, formách a aktuálnosti vytvárajú pluralitné prostredie pre učenie sa (túto vlastnosť nazývame epistemologický pluralizmus). Ponúkajú nám veľa rôznych spôsobov, ako s nimi pracovať, ako ich používať, ako osloviť konkrétneho žiaka a študenta formou, ktorá mu vyhovuje. K tomu však potrebujeme poznať rôzne stratégie práce s IKT, poznať rôzne potreby študentov a rôzne podoby procesu učenia sa. To všetko platí ešte viac pre deti so špeciálnymi potrebami (handicapované deti v špeciálnom školstve). Napr. pre deti s telesným postihnutím ponúkajú IKT:
špeciálny hardvér so vstupom a výstupom upraveným pre konkrétny typ problému (brailovský riadok na klávesnici pre slabozrakých a nevidiacich, spínače, špeciálne membránové klávesnice, zvukový výstup a pod.). Vďaka takýmto pomôckam sa deťom v špeciálnom školstve otvára široký priestor a prístup k integrovaným edukačným programom, vynikajúci prostriedok pre komunikácie s celým svetom. Takáto komunikácia dáva deťom šancu (aspoň v takejto situácii) minimalizovať alebo celkom zrušiť svoj handicap. Sú známe prípady e-mailových diskusií, na ktorých sa úplne plnohodnotne zúčastňujú nevidiaci alebo nepočujúci študenti, deti s telesným postihom a pod., špecializovaný výučbový softvér, ktorý zohľadňuje rôzne typy postihov⁷, rôzne softvérové pomôcky, frekvenčné slovníky, softvérové lupy, špeciálne nadstavby napr. nad textové editory, grafické editory a pod.
Vhodne zvolené, vhodne upravené a vhodne použité IKT vracajú deťom v špeciálnom školstve šancu na kvalitné učenie sa. Pre pedagógov a informatikov je to výzva vyvíjať a aplikovať výučbový softvér pre rôzne typy postihnutí, hľadať špeciálne postupy a naplno využiť flexibilnosť a potenciál IKT. 7 Príklad: IKT vo výtvarnej výchove Dotýkam sa teraz háklivej témy: Kto má vyvíjať nové metódy vo vyučovaní iných predmetov? Informatik, ktorý pozná možnosti IKT, často je nimi očarený a sníva o ich modernom a komplexnom integrovaní do výučby všetkých predmetov? Pritom však o didaktike týchto predmetov nevie prakticky nič? Alebo učiteľ predmetu, ktorý má zodpovedajúce odborné vzdelanie a skúsenosti s tradičnou výučbou, ktorý veľmi dobre pozná učebné plány a osnovy svojho predmetu, ale IKT buď nepozná vôbec, alebo sa s nimi práve začína zoznamovať? Pokým univerzitná príprava učiteľov nevyzerá tak, ako by dnes z pohľadu používania IKT mohla a mala vyzerať, najúčinnejšou asi zostáva zlatá stredná cesta spolupráce v školskej praxi. Aj to ilustruje, aká dôležitá bude v najbližších rokoch pozícia koordinátora IKT na škole⁸. Iniciatíva, vhodne zvolené ciele a vlastný obsah aktivít používajúcich IKT však musí pre jednotlivé predmety prísť zo strany učiteľov a odborníkov na ich vyučovanie. Informatik teda nemôže na začiatku tohto procesu zohrať viac, než akúsi zápalku či zdroj inšpirácie. Tak je orientovaná aj táto kapitola - okrem niekoľkých námetov v nej ukazujem iba to, ako posúdiť vhodnosť či nevhodnosť použitia IKT v konkrétnom predmete. Ako príklad som si zvolil výtvarnú výchovu, pretože IKT sa v tomto predmete v našom školstve zatiaľ využívajú len veľmi málo. Je to veľká škoda, pretože už všeobecné základné grafické editory (ako napr. Skicár) poskytujú širokú paletu nástrojov a námetov na tvorivú práca (a na vhodný, možno najvhodnejší a najprirodzenejší úvod do budovania informačnej gramotnosti, pozri napr. [1]). Podobne ako samotná výtvarná výchova, aj použitie IKT v nej je vhodné pre každý stupeň školy, od materských (napr. pečiatkový softvér, živé knihy, kreslenie, vytváranie kompozícií z farebných prvkov a pod.), cez základné a stredné školy až po fakulty vychovávajúce budúcich učiteľov (napr. multimediálne encyklopédie, návštevy virtuálnych galérií, výtvarné stránky z Internetu, prezentácia vo vlastnej galérii a pod.). Spomeniem niekoľko námetov pre výtvarnú výchovu a naznačím niektoré možnosti ich realizácie pomocou IKT (opakujem: metodiku, konkrétne témy a skĺbenie s klasickými technológiami navrhnúť neviem). 7.1 Tvorba Obraz môže vznikať aj na obrazovke monitora, a to buď:
kreslením od ruky myšou alebo pomocou tabletu (ktorý sa, bohužiaľ, u nás zatiaľ skoro nepoužíva), skenovaním vlastných kresieb z papiera, skenovaním výstrižkov, fotografií, plagátov, ako fotografia z digitálneho fotoaparátu, využitím zdrojov z multimediálnych CD a Internetu, vytváraním animácií a multimediálnych prezentácií zo série statických obrázkov.
7.2 Kompozícia, koláž, rôzne transformácie Na obrazovke môžeme experimentovať s farbami (s tisícimi farieb), na obrázky môžeme aplikovať rôzne transformácie (každý grafický editor a foto štúdio ponúka viacero transformácií), môžeme vypĺňať časti obrázka rôznymi vzormi a textúrami, môžeme používať rôzne typy štetcov, sprejov, tieňov. Môžeme vytvárať koláže, opakovať v nich prvky (rovnaké alebo modifikované), dopĺňať do nich ako výtvarný prvok texty. Môžeme experimentovať s priestorom a perspektívou, rozvíjať tak priestorové videnie detí, ich vizuálne cítenie a vyjadrovanie. 7.3 Prezentácia Žiaci môžu svoju tvorbu prezentovať buď v digitálnej podobe na počítači (a to ako statické zobrazenie vlastných obrázkov, ako animáciu či komplexnejšiu multimediálnu prezentáciu doplnenú o texty, zvuky, hudbu či video), alebo vytlačením na tlačiarni (podľa možností buď čiernobielo, farebne, na papier alebo experimentálne aj na iné použiteľné materiály). 7.4 Kritické štúdie, galérie, autori Rôznorodosť, šírka a hĺbka zdrojov na multimediálnych CD a na Web stránkach nám dovolia študovať so žiakmi rôznych autorov, porovnávať rôzne obdobia, navštevovať virtuálne galérie. Dovolia nám diela študovať a diskutovať o nich. Umožnia nám inšpirovať sa autormi, ich videním a technikami, a pokusne tvoriť v podobnom štýle (pozri obr. 2), napr. pomocou grafického editora alebo korytnačej geometrie v prostredí Comenius Logo. Toto prostredie môžeme použiť aj na kreslenie geometrických vzorov a výplní (inšpirovaní napr. M.C.Escherom) a pod.
Obr.2 Kompozícia Pieta Mondriana z http://www.artchive.com
7.5 Architektúra a národné kultúry IKT nám dovolia virtuálne navštíviť a skúmať významné architektonické diela a kultúry iných národov. Dovolia nám výpravy do dejín za dávnymi civilizáciami. Kedy v danej téme na výtvarnej výchove IKT použiť Takéto použitie bude zrejme vhodné vtedy, keď IKT dovolia žiakom a študentom:
skúmať situácie a pozorovať také vizualizácie, ktoré ilustrujú rôzne prístupy, metódy a techniky, získať prístup k rôznorodým vizuálnym zdrojom, spoznať metódy a techniky používané v histórii, v iných podmienkach, v iných kultúrach.
Kedy IKT nepoužiť
vtedy, ak by mal počítač slúžiť ako jediné médium na vyjadrenie. IKT budú zaujímavé v kontexte rôznych médií a techník, ak by mal počítač nahradiť alebo obmedziť komunikáciu či prezentáciu, ak by sme hodinu nevedeli dobre technicky zabezpečiť.
8 Ako hodnotiť študentov v témach, ktoré využívajú IKT Používanie IKT v práci študenta môže ľahko zahmliť jeho skutočnú prácu, jeho výsledky v téme a pokrok v jeho informačnej gramotnosti. V mnohých témach sa napr. používajú IKT ako nástroj na prezentáciu výsledkov. Pekne vytlačený a ilustrovaný dokument však nemusí byť v ničom "lepší" ako rukou napísaná práca. Pravdaže, ľahšie sa číta, je krajší, ale nie nutne potvrdzuje, že študent danú tému dobre zvládol. Mnoho krásnych prezentácií sa dá vytvoriť pomocou multimediálnych CD a Internetu - bezmála na profesionálnej úrovni a so špičkovou prezentáciou. Aké učenie a poznávanie tu však nastalo? Možno iba veľmi obmedzené, možno dokonca až žiadne. Čoraz viac školských prác (domácich úloh, referátov, testov) bude učiteľ hodnotiť v digitálnom tvare. Z hľadiska technického zabezpečenia si to vyžaduje, aby mal pohodlnú, dostupnú a vždy funkčnú tlačiareň, aby mohol jednoducho údaje zálohovať, komunikovať so študentmi mailom a pod. Z hľadiska obsahového by mal popri klasickom hodnotení výsledkov v téme učiteľ zhodnotiť aj to, ako sa rozvinuli schopnosti žiaka v používaní IKT. Odlíšiť tieto dva aspekty nie je jednoduché. IKT sa veľmi často využívajú v skupinových projektoch. Zvyčajne je ich súčasťou aj komunikácia, kooperácia a riadenie práce... Ako tu hodnotiť prácu jednotlivca? Projekt sa zvyčajne robí niekoľko týždňov alebo mesiacov. Jediným riešením zrejme je priebežne pozorovať vývoj projektu, robiť si poznámky, definovať kontrolné "medzikroky", jasne definovať podúlohy... Vo viacerých krajinách sa osvedčilo, keď si žiaci/študenti vedú (každý svoj vlastný) projektový denník o tom, čo urobili, aké technológie využili, k čomu im pomohli, čo nové sa pri nich naučili, ako inak by sa dal tento problém riešiť, pomocou akých iných IKT… Dal by sa riešiť aj bez IKT? Ak áno, ako? A ak nie, prečo? 9 Čo získa vlastný proces učenia sa? Ak sa nám podarí primerane a produktívne využiť v našom predmete niektoré IKT, zlepší sa tým aj produktívnosť a atraktívnosť procesu učenia sa:
Žiaci sa v takýchto situáciách viac pýtajú a sami majú väčšiu motiváciu hľadať odpovede, pretože IKT uľahčujú vyhľadávanie informácií, analýzu a vizualizáciu údajov. Prijatá hypotéza sa dá často experimentálne potvrdiť, správna odpoveď sa dá často názorne predviesť. Majú väčšiu odvahu "riskovať", pretože IKT sú flexibilné a ponúkajú možnosť návratu z rôznych pokusov. Používajú bohatšie a pestrejšie zdroje a viac médií, pretože IKT uľahčujú organizáciu a vyhľadávanie veľkých súborov informácií. Majú vyššiu motiváciu, pretože v prostredí IKT môžu nájsť najaktuálnejšie informácie. Atraktívnym spôsobom môžu prezentovať svoje výsledky. Môžu navrhovať, konštruovať a používať systémy na riadenie, meranie a zber údajov, a tak sa venovať novým netradičným témam. Žiaci viac spolupracujú a komunikujú, pretože IKT podporuje práve takéto formy práce.
10 Záver Integrácia IKT do vyučovania všetkých predmetov je dlhodobý proces. Od učiteľov vyžaduje, aby sa naučili nové metodické postupy, aby objavovali netradičné, atraktívne a užitočné témy, aby zvyšovali svoju informačnú gramotnosť. Tým rastie aj ich sebavedomie a "cena" na trhu práce - a zároveň tiež lákavá alternatíva zamestnať sa mimo školstva. Ani tento neželaný sekundárny dôsledok ale nemôže byť dôvodom na to, aby sme radšej nepripravovali žiakov a študentov na život v informačnej spoločnosti. Informačné technológie sa stávajú každodennou realitou pre stále viac a viac ľudí. Ako teda neprispieť k odlivu informačne gramotných učiteľov zo škôl? Domnievam sa, že prezieravým krokom by bolo, keby vláda iniciovala a systematicky podporovala rozvoj informačnej gramotnosti celej spoločnosti. Nielen učiteľ musí dbať o rozvoj takejto gramotnosti, ale celý národ, celé krajiny, pozri [3] a [2].
¹ Opieram sa pritom o praktické skúsenosti so zavádzaním IKT do výučby vo Veľkej Británii a o anglické pedagogické dokumenty, ktoré k tejto problematike vydáva Department for Education and Employment, anglická obdoba nášho Ministerstva školstva, pozri napr. [6] a [4]. ² Prvou významnejšou lastovičkou bol začiatkom 90-tych rokov holandsko-česko-slovenský Projekt Comenius. V roku 1999 začal na Slovensku Projekt Infovek, ktorý sa inšpiruje aj z jeho skúseností. ³ Letná škola Infovek 2000 nás však presvedčila, že vek učiteľov, ktorí sa práve začínajú zoznamovať s IKT, podstatne menej ovplyvňuje ich napredovanie, než sme očakávali. Rozhodujúcou sa ukázala chuť učiť sa nové a neznáme, zvedavosť, motivácia a vnútorná potreba stále zlepšovať svoje vyučovacie postupy. ⁴ Uvedomme si, ako absurdne znie v časoch textových editorov klasický školský trest: Napíšte 100krát: Na vyučovacej hodine nesmiem jesť desiatu. ⁵ Pravdaže, vedieť si zodpovedať takúto otázku je veľmi ťažké, pretože k tomu potrebujeme hlboké znalosti modernej metodiky využívajúcej IKT. A veľa skúseností. Zatiaľ sme však iba "na začiatku". ⁶ Hľadať, vyvíjať, vylepšovať a - zverejňovať! To je to, čo si treba predstaviť pod zbieraním úspešných príkladov. 7 Na Katedre vyučovania informatiky FMFI UK v ostatných rokoch obhájili študenti niekoľko diplomových prác s takýmto zameraním, pozri http://www.edi.fmph.uniba.sk/. ⁸ Na Letnej škole Infovek 2000 vytvorili učitelia-účastníci zmiešané dvojice (teda nie podľa svojich aprobácií) a spolu vyvíjali svoje prvé pokusné projekty. K dispozícii im boli informačne gramotní lektori. Takáto kombinácia sa ukázala veľmi produktívna. Použitá literatúra
[1]	Halenár, M.: Deti a kreslenie vo Windows. Serail, Bratislava 1999
[2]	Kalaš, I.: Integrácia informačných a komunikačných technológií do všeobecného vzdelania. ŠPU - v tlači, 2001
[3]	Papert, S.: The Children's Machine, New York, Basic Books, 1993
[4]	Poole, P. (ed.): Talking about ICT in Subject Teaching. Cantebury Christ Church University College 1998
[5]	eEurope: An Information Society For All. At http://www.europa.eu.int/comm/information_society/eeurope/index_en.htm
[6]	Welcome to the DfEE home page at: http://www.dfee.gov.uk/index.shtml
Autor: Doc. RNDr. Ivan Kalaš, CSc., Katedra vyučovania informatiky FMFI UK Univerzita Komenského, 842 48 Bratislava, tel./fax: (+ 421 7) 654 24 826 e-mail: kalas@fmph.uniba.sk url: http://www.edi.fmph.uniba.sk/
Úvod \| Usporiadatelia \| Prípravný výbor \| Miesto konania \| Program \| Zborník \| Sponzori \| Kontakty