logo Telenor logo Infovek
----------------------------------------------------------------------------
Úvod | Usporiadatelia | Prípravný výbor | Miesto konania | Program | Zborník | Sponzori | Kontakty
----------------------------------------------------------------------------

FILOZOFIA PROJEKTU INFOVEK
Peter Sýkora
Asociácia projektu Infovek, Bratislava

Anotácia:
Zmyslom Projektu Infovek je pripraviť mladú generáciu na Slovensku pre život a uplatnenie sa v informačnej spoločnosti XXI. storočia. Projekt má však vyšší a rozsiahlejší cieľ: napomôcť celkovej civilizačnej premene industriálneho Slovenska na modernú informačnú spoločnosť nového tisícročia.

Úvod

Príprava konkurencieschopnej generácie

     konkurencieschopnosťZmyslom Projektu Infovek je pripraviť mladú generáciu na Slovensku pre život a uplatnenie sa v informačnej spoločnosti XXI. storočia, inými slovami vytvoriť predpoklady, aby naša mladá generácia bola konkurencieschopná na formujúcom sa globálnom trhu práce, predovšetkým v porovnaní so svojími vrstovníkmi z Európskej únie. Priestorom, kde sa táto príprava musí odohrávať je škola. Aby škola túto náročnú úlohu bola schopná zrealizovať musí sa prostredníctvom informačných a komunikačných technológií premeniť z tradičnej školy na modernú globálnu školu tretieho tisícročia. To si vyžaduje nielen vybudovanie adekvátnej hardvérovej infraštruktúry na školách, ale predovšetkým prípravu učiteľov, tak, aby boli schopní aplikovať moderné informačno-komunikačné technológie (IKT) vo vyučovaní svojich predmetov. S tým pochopiteľne súvisí príprava vhodných učebníc a metodických pomôcok pre učiteľov, ale tiež tvorba moderného edukačného obsahu v elektronickej podobe umiestnenej na Internete. Charakteristickou črtou Projektu Infovek je, že integruje v sebe rozvoj všetkých spomínaných troch aspektov premeny školy: budovanie hardvérovej infraštruktúry - prípravu učiteľov - tvorbu edukačného obsahu.

Premena spoločnosti

Industrializované Slovensko      Projekt Infovek má však vyšší a rozsiahlejší cieľ, než je premena tradičnej školy a príprava mladej generácie. Týmto cieľom je napomôcť premene dnes dominantne industriálneho Slovenska na modernú (resp. postindustriálnu, postmodernú) informačnú spoločnosť XXI. storočia. Domnievam sa, že sú to práve školy, ktoré môžu zohrať v tomto procese kľúčovú úlohu tým, že budú šíriť novú "informatizačnú" kultúru v miestnej kumunite. Internetovo-multimediálne triedy budované na školách po celom Slovensku v rámci projektu Infovek sa musia otvoriť obyvateľom miestnej komunity a s pomocou učiteľov sa nielen rodičia, ale všetci záujemcovia všetkých generácií postupne budú môcť naučiť využívať možnosti moderných IKT. Zásadným spôsobom sa tým mení spoločenská úloha učiteľa - učiteľ sa stáva edukačným "sprievodcom", "sprostredkovateľom" vedomostí a poznania.
eEurope
Informačná spoločnosť a zaostávanie Slovenska

     Slovensko zaostáva v procese informatizácie za svetom, a to nielen za vyspelými krajinami Európskej únie, ale aj za okolitými krajinami z Višegrádskej štvorky. Samozrejme, je vždy otázne jako merať stupeň informatizácie spoločnosti a každé kritérium sa dá spochybniť. Napriek tomu nasledovné čísla majú jasnú výpovednú hodnotu a dokladajú hore spomínané tvrdenie o zaostávaní Slovenska.
     Penetrácia krajiny Internetom1:

Krajina % populácie      Stupeň informatizácie spoločnosti samozrejme nie je možné redukovať len na mieru používania Internetu v spoločnosti.
     Avšak Internet nie je len populárnym symbolom informačnej doby, ale tiež akýmsi lakmusovým papierikom celkového stavu, povestvnou špičkou ľadovca. Pretože rozsiahle používanie Internetu si vyžaduje, aby boli v krajine splnené určité predpoklady, napr. všeobecné používanie osobných počítačov, vybudovaná moderná telekomunikačná infraštruktúra s nízkymi cenami pre užívateľov Internetu atď.
USA
58
Nórsko
56
Dánsko
54
Holandsko
46
Česká republika
22
Poľsko
15
Slovensko
9

 

     Napriek veľkým očakávaniam aj po roku 1989 všetky slovenské vlády naďalej podceňujú význam vzdelávania pre rozvoj spoločnosti v dynamicky sa meniacich podmienkach informačného veku. To sa týka rovnako vysokých škôl, ako skôl stredných a základných. Na verejenosti sa dosť, aj keď bez veľkého úspechu, pertraktuje podpriemerné mzdové ohodnotenie pracovníkov školstva, ale mlčí sa o nemenej dôležitom zúfalom zaostávaní v technickom vybavení našich škôl. Osobitným problémom je s veľkou zotrvačnosťou pretrvávajúci tradičný obsah a metodika vyučovania, predovšetkým na stredných a základných školách. Najčastejšie sa argumentuje, že zmeny si žiadajú veľké finančné investície, na ktoré Slovensko momentálne nemá.
     Som hlboko presvedčený, že hlavným problémom nie sú samotné financie, ale absencia vedomia v spoločnosti, predovšetkým v decíznej sfére, že investovanie do školstva na Slovensku dnes nie je luxusom, ale nevyhnutným predpokladom ďalšieho úspešného rozvoja spoločnosti. Predovšetkým politici si musia uvedomiť pravdu, ktorá je akceptovaná temer všade okrem Slovenska, že investovanie štátu do vzdelania je základným predpokladom, aby štát začal dlhodobo ekonomicky rásť.
     Ako vzor nám môže poslúžiť Slovinsko. V dobe, keď slovenské vláda prijímala deklarácie o informačnej spoločnosti a zakladala komisie, ktoré sa aj tak nikdy nestretli, slovinská vláda vytvorila špeciálnu daň, ktorej úlohou bolo od roku 1994 koncentrovať financie na dve priority2 - výstavbu dialníc a finančnú podporu školstva na jeho technologické modernizovanie. Výsledkom je, že každoročne sa vyčleňuje na vybavenie škôl výpočtovou technikou a ich pripojenie na Internet cca 450 miliónov Sk. Podobne, v susednom Maďarsku štát začal pred 4 rokmi prispievať ročne štyrmi miliardami forintov na vybavenie škôl počítačmi a ich pripojení na Internet. Dnes sú temer všetky školy pripojené na Internet a vyše 80% škôl má viac ako 10 osobných počítačov.

Ako vznikol Projekt Infovek

     Základná idea Projektu Infovek ma napadla v lete 1998 keď som trávil s priateľmi dovolenku v Chorvátsku. Diskutovali sme samozrejme o nadchádzajúcich parlamentých voľbách, ktoré mali priniesť toľko sľubované a očakávané zmeny. Netajil som sa svojou frustráciou spôsobenou skutočnosťou, že žiaľ ani jedna politická strana vo svojom volebnom programe nepočítača so skutočnou zmenou spoločnosti, ktorú podľa mňa predstavuje transformovanie industriálneho Slovenska na na Slovensko post-industriaálne, informatizačné3. Keďže symbolom tejto revolučnej premeny je celospoločenský rozvoj Internetu, bol som veľmi smutný z toho, že žiadna politická strana o rozvoji Internetu na Slovensku ani len neuvažuje, natož, že by z neho činila svoju prioritu.
Slovensko v EÚ      Navyše, prichádzajúc v rámci svojho zamestnania do styku s problematikou európskej integrácie som si čoraz viac začal uvedomovať v akom neradostnom, handicapovom postavení sa v blízkej budúcnosti ocitne naša mladá generácia na spoločnom trhu práce Európskej únie (či dokonca na globálnom celosvetovom trhu) so svojimi rovesníkmi ovládajúcimi prácu s modernými informačno-komunikačnými technológiami, ktoré budú veľmi rýchlo základným predpokladom uplatnenia sa v pracovnom procese v rámci postindustriálnej ekonomiky. Napriek tomu, že som vysokoškolský pedagóg, uvedomil som si, že začať s prípravou pre uplatnenie sa v postindustriálnej spoločnosti až na vysokej škole je veľmi neskoro. Začal som byť hlboko presvedčený, že rozhodujúcou prioritou celospoločenskej zmeny sa musí stať príprava žiakov už na našich stredných a základných škôlách, pokiaľ chceme, aby obstáli v konkurenčnom súboji v informačnej spoločnosti Európskej únie XXI. storočia, ktorej sa stane aj Slovensko v blízkej budúcnosti riadnym členom. Pochopil som, že symbolom4 tejto premeny sa musí stať Internet na našich školách. Samozrejme nie Internet pre Internet, ale Internet ako katalyzátor celej premeny tradičnej školy na novú školu XXI. storočia. Pretože plné využitie Internetu v škole si vyžaduje jeho zakomponovanie do výuky jednotlivých predmetov (všetkých predmetov, zďaleka nie len do technických, prírodovedných či informatiky), a to si vyžaduje adekvátnu prípravu učiteľov. Ale používanie Internetu mení aj štýl, celú metodiku vyučovania - z mentorskej na partnerskú, z pasívneho "kolektívneho"prijímania informácií od učiteľa na ich samostatné aktívne vyhľadávanie. Vyžiada štrukturovanie učiva smerom k projektovej výuke, bude to motivovať a stimulovať výuku cudzích jazykov, predovšetkým angličtiny atď.
     S veľkou pravdepodobnosťou by moja vízia zostala púhym snívaním, keby ma niekedy v októbri 1998 nenahovoril Tibor Papp, ktorému som sa s víziou zdôveril, aby sme sa jednoducho dali do realizácie. Tibor Papp, vtedy doktorantský študent politológie na Columbijskej univerzite v New Yorku, ktorého späť na Slovensko priviedla pre politológa vzrušujúca predvolebná situácia roku 1998 bol plný typického amerického entuziazmu v zmysle "nič nie je nemožné" a nahovoril ma, aby sme sa dali do projektu v "americkom štýle" a jednoducho, bez dlhých špekulácií (ako tomu býva na Slovensku zvykom) prešli okamžite k činom. Bol som spočiatku k Tiborovmu nadšeniu skeptický a domnieval som sa, že Tibora slovenská realita behom pár týždňov o jeho americký optimizmus pripraví. Až keď mi behom dvoch dní Tibor vybavil štúdijnú cestu na špecializovaný celosvetový kongres "Telelearning - 99" v kanadskom Vancouveri o najnovších úspechoch využívania Internetu v školách, začal som veriť, že "americký" optimizmus predsa len prelomí "slovenský" pesimizmus.
     Zatiaľ kým som sa na kongrese v Kanade radil s odborníkmi, Tibor dal dohromady malú skupinku ľudí, s ktorými začal okamžite pripravovať konferenciu, na ktorej sme vo veľkom "americkom" štýle chceli predstaviť projekt a začať s "fundrisingom", inými slovami, dávať dohromady potrebnú podporu - politickú aj finančnú. V tejto skupinke ľudí bola aj Katarína Mandíková z Ministerstva školstva, ktorá sa okamžite s jej typicky plným nasadením a mimoriadnými organizačnými schopnosťami vložila do príprav konferencie, ako aj svoju znalosť problematiky stredného a základného školstva. Bola polovica novembra 1998 a naše politické strany vtedy urputne a nekonečne jednali, ako zostaviť vládu. Emailom som bol aj v Kanade s Tiborom v neustálom kontakte a začali sme dávať dohromady program našej konferencie. Vznikla potreba nájsť pre náš projekt výstižné, pokiaľ sa to dá tak jednoslovné, pomenovanie. Napadlo ma jednoduché riešenie, ktoré sa ponúkalo temer samo - vytvoriť nové slovo - "Infovek" ako zloženinu slov informačný vek, analogicky k termínom starovek, stredovek, novovek. K mojej veľkej radosti sa termín veľmi rýchlo udomácnil.
     Súčasne s prípravou konferencie sme sa rozhodli založiť občianske združenie, mimovládnu neziskovú organizáciu - Asociáciu Projektu Infovek (Oficiálne registrovanú 15.1. 1999). Zakladajúcimi členmi boli: Katarína Mandíková, Tibor Papp, Martin Hauptvogel a Peter Sýkora. Dohodli sme sa, že Infovek bude od samého začiatku projektom nadstraníckym, celonárodným, občianskym.
     Konferencia Infovek 1999 sa uskutočnila 14. januára 1999. Patronát nad ňou prevzal predseda NR SR Jozef Migaš, ktorý súčastne oficiálne uviedol Projekt Infovek pred slovenskou verejnosťou. Na konferenci prebiehala veľmi plodná diskusia medzi vrcholovými predstaviteľmi štátu, expertami z vysokých škôl a vrcholovými riadiacimi pracovníkmi firiem v oblasti IKT5.
    Na konferencii Infovek 1999 sme prvýkrát oficiálne predstavili víziu Projektu Infovek. Išlo o východiskový materiál určený pre ďalšiu diskusiu. Tá čoskoro nasledovala na brainstormingovom stretnutí uskutočnenom v NR SR dňa 23. 2. 1999 za učasti ministra školstva Milana Ftáčnika a viacerých akademických odborníkov, ako aj odborníkov z firiem zaoberajúcimi sa IK technológiami. Po stretnutí sme očakávali rozsiahlu diskusiu a keďže sme vedeli, že jej účastníci nemajú času nazvyš, zriadili sme na Internete elektronickú diskusnú skupinu. Žiaľ, odborníci túto možnosť nevyužili a tak sme postupnje prichádzali k tvrdému poznaniu neskôr veľakrát potvrdenému, že čo si v Infoveku neurobíme a nezorganizujeme sami, to nemáme.
     Po konferencii sa k nám pridala Beata Brestenská, plná nezlomnej vitality, ktorá postupne priviedla do kolektívu niektorých svojich študentov z Katedry didaktiky prírodných vied, psychológie a pedagogiky Prírodovedeckej falkulty UK. Druhú obrovskú personálnu podporu po konferencii sme získali v osobách Ivana Kalaša, a jeho študenta Romana Baranoviča z Katedry vyučovania informatiky z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky (bývalá MFF) UK. Z Nadácie otvorenej spoločnosti - OSF sa k nám pridala Katarína Pišútová, ktorá poskytovala od roku 1995 granty pre školy na ich pripojenie na Internet pomocou modemov, o čom sme dovtedy nevedeli. Tieto školy sa čoskoro ukázali byť najvhodnejšími kandidátmi pre projekt Infovek v jeho pilotnej etape, jednak preto, že mali s používaním Internetu najväčšie skúsenosti a jednak preto, že tento projekt OSF končil 30. júna 1999 a školám, "nabaženým" na používanie Internetu hrozilo, že z neho budú odpojené.
     Na základe požiadania ministrom školstva Milanom Ftáčnikom sme vypracovali v dvoch etapách (26.4. a 13.7. 1999) podrobný projekt Infoveku s dôrazom na konkrétny sled krokov pre pilotnú etapu. Komplexný text Projektu Infovek vznikal ako kolektívne dielo, všetci zúčastnení sme sa snažili doň vložiť to najlepšie z našich vízií a našej doterajšej skúsenosti (čo napr. v prípade Beaty Brestenskej a Ivana Kalaša, našich špičkových odborníkov v oblasti integrácie IKT do našich škôl bol obrovský prínos). V podobe prílohy sme text Projektu doplnili o samostatne vypracovaný Kalašov Návrh vládnej koncepcie integrácie IKT do všeobecného vzdelania7 a Baranovičom vypracovaný Návrh podpory Projektu Infovek Slovenskými telekomunikáciami, ktorý sme odovzdali vtedajšiemu generálnemu riaditeľovi ST (27.4. 1999).

Ďaľší vývoj Projektu Infovek

     Čo sa týka ďalšej histórie projektu Infovek uvediem heslovite len stručný prehľad tých najdôležitejších udalostí:
ROK 1999
  1. rast Projektu InfovekVýbor NR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport na návrh vtedajšieho svojho predsedu poslanca Ľubomíra Haracha (ktorý sa zúčastnil našej konferencie Infovek´99) prijal mimoriadnu účelovú dotáciu pre Ministerstvo školstva na informatizáciu škôl vo výške 20 miliónov Sk.
  2. Asociácia Projektu Infovek odovzdala MŠ SR prvú stručnú verziu textu Projektu Infovek Slovensko (26.4. 1999)
  3. Asociácia Projektu Infovek odovzdala MŠ SR detailnú verziu textu Projektu Infovek Slovensko (13.7. 1999)8
  4. Asociácia Projektu Infovek pripravila podklady pre výberovú komisiu MŠ SR pre rok 1999 (máj-august 1999)
  5. Založenie Oddelenia Projektu Infovek na Ústave informácií a prognóz školstva - vedúci Roman Baranovič
  6. Výberová komisia MŠ SR vybrala 80 škôl do projektu Infovek pre rok 1999 (31.8. 1999)
  7. Výberová komisia MŠ SR vybrala dodávateľov hardvéru a poskytovateľov Internetu (12.10.1999)
  8. Slávnostné spustenie prevádzky našej homepage www.infovek.sk na vlastnom serveri
  9. Budovanie hardvérovej infraštruktúry na 79 školách (november - december 1999)
  10. NR SR prijala 85 hlasmi doplňujúci návrh poslanca Ľubomíra Andrássyho o navŕšení rozpočetu Projektu Infovek pre rok 2000 na celkovú sumu 80 miliónov SK
ROK 2000
  1. konferenciaVypracovanie Výročnej správy o realizovaní prvej fázy pilotnej etapy Projektu Infovek v roku 1999 a návrh druhej fázy pilotnej etapy v roku 2000 (január-február 2000)
  2. Uzavretie sponzorskej zmluvy s firmou Telenor (5.4. 2000)
  3. Príprava podkladov pre komisiu MŠ SR pre výber škôl do Projektu Infovek pre rok 2000 (február-máj 2000)
  4. Asociácia Projektu Infovek zorganizovala v spolupráci s MŠ SR a podporou sponzorou Letnú školu Infoveku, ktorú absolvovalo 120 učiteľov (august 2000)
  5. Minister školstva Milan Ftáčnik predložil ako iniciatívny materiál Projekt Infovek Slovensko na prerokovanie Vlády SR (august 2000) vrátane návrhu na jeho financovanie vo výške 500 mil. Sk z prostriedkov výročné cenyzískaných z privatizácie a 100 mil. Sk z výnosov lotérií (vláda neskôr schválila návrh 35 mil. Sk)
  6. API zorganizovala v spolupráci s MŠ SR a s podporov sponzorov celoštátnu konferenciu učiteľov Infovek 2000 v Račkovej doline (26.-28. 10. 2000) pre 200 účastníkov
  7. Udelenie Ceny pre najaktívnejšieho učiteľa v Projekte Infovek a Ceny pre najaktívnejšiu školu v Projekte Infovek na konfernecii Infovek 2000
  8. Asociácia Projektu Infovek organizuje "pohľadnicovú kampaň" na podporu projektu Infovek (november-december 2000)
  9. Konkurzná komisia MŠ SR vybrala 150 škôl do Projektu Infovek pre rok 2000 (marec 2000)pohľadnicová kampaň
  10. Konkurzná komisia MŠ SR vybrala dodávateľov hardvéru a poskytovateľov Internetu (október - december 2000)
  11. Asociácia Projektu Infovek informovala v NR Výbor NR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport o činnosti a dosiahnutých výsledkoch Projektu Infovek (14.11. 2000)
  12. NR SR prijala 119 hlasmi svoj vlastný návrh o navýšení rozpočtu pre Projekt Infovek na rok 2001 na celkovú sumu 210 milionóv SK (13. 12. 2000)

Projekt Infovek je o budúcnosti našich detí

     Základným cieľom Projektu Infovek je prostredníctvom informačných a komunikačných technológií premeniť tradičnú školu na modernú globálnu školu tretieho tisícročia. Za nástroj a motor tejto premeny považujeme Internet, no zďaleka nie len Internet ako taký, ale všetko čo s jeho efektívnym využitím na škole súvisí. Od moderného riadenia školy, cez neustálu flexibilnú inováciu vyučovania, až po systematickú prípravu žiakov na život a prácu v informačnej spoločnosti. Ide nám o to, aby na našich školách mali reálnu možnosť pracovať s Internetom všetci žiaci, rovnako z veľkých miest ako z tých najzastrčenejších dediniek, nielen deti bohatých rodičov v súkromných školách, ale predovšetkým deti z chudobných rodín, ktoré by ináč nemali najmenšiu šancu dostať sa k počítaču a k Internetu. Záleží nám na tom, aby všetky deti dostali rovnakú šancu uplatniť sa v modernej informačnej spoločnosti.

Základným princípom realizácie je komplexnosť riešenia

     piliere InfovekuProjekt Infovek sa realizuje v troch základných líniach, sloganovito pomenovaných ako tri piliére projektu: hardvér-učitelia-obsah. Od samotného začiatku nám bolo jasné, že Projekt Infovek musí riešiť "informatizáciu" škôl komplexne. To znamená, že súčastne s budovaním hardverovej infraštruktúry na školách sa musí meniť príprava aj samotných učiteľov a súčasne s tým sa musí vytvárať moderný edukačný obsah, ako vo forme tradičných médií (učebné a metodiské texty pre učiteľov) tak aj v multimediálnej elektronickej podobe (predovšetkým predmety pre žiakov) či už vo forme edukačných CD-romiek alebo budovaním vlastného webovského portálu. Po dvoch rokoch môžeme konšatovať, že sa nám úspešne darí vo vzájomnom súlade rozvíjať všetky tri línie.

     Text Projektu Infovek schválený Ministerstvom školstva tiež obsahuje výpočet a a podrobné konrétne rozpracovanie 7 princípov, o ktoré sa musí realizácia projektu Infovek opierať9:
  1. Hardvérová infraštruktúra musí byť budovaná celoplošne po celom Slovensku, rovnako v tých najodľahlejších školách ako v školách v krajských centrách, zastúpené školy s minoritnými vyučovacími jazykmi, školy s handicapovanými deťmi, školy štátne, cirkevné či súkromné
  2. Technické vybavenie škôl musí byť na úrovni doby, školy sa nesmú stať smetiskom zastaralej, vyraďovanej techniky
  3. Nestačí školu len napojiť na Internet, ale je potrebné v nej vybudovať internetovo-multimediálnu triedu na adekvátnej technologickej úrovni
  4. Musí sa čo najskôr dosiahnuť tzv. prahová hodnota počtu škôl zapojených do projektu
  5. Riadenie projektu musí byť profesionálne a inštitucionalizované
  6. Je nutné kombinovať štátne aj mimoštátne finančné zdroje, domáce aj zahraničné
  7. Príprava učiteľov musí byť systematická a musí smerovať k osvojeniu zručností ako integrovať moderné IK technológie do vyučovania svojich predmetov

digitálni štúrovciDigitálni štúrovci

     Na konferencii Infovek 2000 som tiež načrtol víziu, ako náš projekt môže prekročiť hranice školstva. Hovoril som vtedy o predstave, ako sa školy musia stať epicentrami informatizácie lokálnych komunít v slede: učitelia - deti - rodičia - celá lokálna komunita. Neskôr som si uvedomil, že čosi podobné sa už v dejinách Slovenska odohralo v období štúrovcov. Zabúdame, že štúrovci boli nielen učiteľmi slovenčiny a buditeľmi národného povedomia, ale tiež šíriteľmi modernizácie na vtedy prevažne agrárnom Slovensku. Boli to šíritelia druhej civilizačnej vlny v prostredí, ktoré zásadným spôsobom ovládala ešte prvá civilizačná vlna. Druhá civilizačná vlna naplno ovládla Slovensko až po Druhej svetovej vojne s realizovaním grandióznych plánov industrializácie Slovenska komunistami. Je všeobecne známe, že komunistická ideológia hlboko podcennila význam informačných technológií pre rozvoj spoločnosti (napr. označila kybernetiku za buržoáznu pavedu) a nikdy vo svojich predstavách vývoja spoločnosti nepočítala s nástupom tretej civilizačnej vlny. Tomu okrem iného zodpovedal aj vývoj nášho školstva. To je však iný príbeh.
     Pri úvahách o premene industriálneho Slovenska na informačné ma napadlo ma, že učitelia v školách zapojených do Projektu Infovek sa stávajú akýmisi novodobými štúrovcami šíriacimi "digitálnu revolúciu" v našej spoločnosti a tým dvíhajú informatizačné povedomie. Tak vznikol termín "digitálni štúrovci", prípadne "digitálne štúrovstvo".
     rok 1999 a 2000Koncom roku 2001 začiatkom roku 2002 by sme mali mať v projekte Infovek zapojených temer 500 škôl, na každej z týchto škôl po jednej Internetovo-multimediálnej triede. To de facto predstavuje 500 Internetových stredísk rozmiestnených celoplošne po území Slovenska. Súčasné predpokladáme koncom roka vyškolenie vyše tisíca učiteľov v problematike ako využívať Internet.
     Takáto bezkonkurenčná sieť Internetových učební svojím rozsahom ako aj personálnym zabezpečením v sebe skrýva obrovský potenciál a vytvára jedinečné predpoklady pre oveľa širšie využitie Internetu v spoločnosti, než sú len školy a príprava novej generácie. Projekt "Digitálni štúrovci"10 je o tom, aby sa tieto Internetové triedy na školách otvorili miestenej komunite a umožnili tak prístup k Internetu v dobe, keď triedy nie sú využívané v pedagogickom procese - v dobe po ukončení vyučovania, teda hlavne vo večerných a nočných hodinách a víkendoch a prázdninách. S takýmto využívaním majú niektoré školy už určitú skúsenosť, napríklad keď sa školské telocvične využívajú pre aerobik dospelých. Projekt Digitálni štúrovci však chce temto problém "trans-školského" používania Internetovo-multimediálnych tried Infoveku riešiť systematicky, legislatívne a metodicky.

     Otvorenie sa internetovo-multimediálnych tried smerom k miestnej komunite prinesie mnohoraký úžitok:
  1. lokálna komunitaPredovšetkým pôjde o efektívnejšie využitie hardvérovej infraštruktúry vybudovanej na školách v rámci Projektu Infovek, čím samozrejme dôjde k efektívnejšiemu využitiu nemalých finančných prostriedkov investovaných do projektu Infovek. Je to niečo podobné, ako keď podnikateľ využíva kúpený drahý stroj na tri smeny.
  2. Miestnej komunite sa umožní prístup k Internetu často v lokalitách Slovenska, v ktorých sa pripojenie na Internet široko-ďaleko nevyskytuje a dlho ešte vyskytovať nebude.
  3. Záujemcom z miestnych komunít sa podstatným spôsobom uľahčí praktické naplnenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Vládne inštitúcie už dnes zverejňujú veľké množstvo informácií na Internete, a táto forma ako naznačujú prvé reakcie štátnych inštitúcii na tento zákon bude v najbližšom čase ešte výraznejšia. Z jednoduchého dôvodu - je z pohľadu inštitúcie najjednoduchšia a najlacnejšia, teda najefektívnejšia. Ale je najefektívnejšia aj z pohľadu občana? Zatiaľ sotva, pokiaľ máme veriť štatistikám o používaní Internetu - počet pravidelných užívateľov Internetu sa na Slovensku v roku 2000 odhadoval na púhych sto tisíc. Umožnenie prístupu k Internetu čo najväčšiemu počtu občanov Slovenska aj v odľahlých lokalitách, nielen v centrách, je veľkým posilnením princípov demokracie a občianskej spoločnosti. Bez ohľadu na to, že to v konečnom dôsledku prinesie značné úspory štátnym inštitúciám, ktoré budú môcť informácie, o ktoré majú občania záujem zverejniť na Internete a tak vopred zodpovedajú na mnohé ich otázky, ušetria náklady spojené s administratívnou prácou spojenou s vybavovaním žiadostí občanov a podobne. Projekt Infovek sa prostredníctvom koncepcie Digitálnych štúrovcov stáva záležitosťou nielen Ministerstva školstva, ale všetkých rezortov a štátnych inštitúcií, ktorým zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplývajú nové povinnosti.
  4. Už v blízkej budúcnosti sa môžu internetovo-multimediálne triedy na školách stať flexibilnými rekvalifikačnými strediskami pre nezamestnaných. Spomínaná vysoká hustota Internetovo-multimediálnych tried a ich celoslovenské rozmiestnenie znamená, že miesto rekvalifikácie sa v značnej miere priblíži k bydlisku nezamestnaného. Viem si predstaviť, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s Úradmi práce a s Ministerstvom školstva môže vytvoriť s prispením fondov PHARE celý systém rekvalifikácie nezamestnaných s využitím Internetovo-multimediálnych tried. V tomto smere sa môže veľmi dobre uplatniť aj forma dištančného vzdelávania dospelých pomocou Internetu (on-line vzdelávanie).
  5. Organizačne za sprístupnenie Internetovej triedy miestnej komunite bude škola, resp. poverený učiteľ, napr. učiteľ - garant angažujúci sa v projekte Infovek za školu. Okrem prístupu umožňujúcemu surfovať po Internete, by občan, pokiaľ bude mať záujem, si mohol otvoriť svoju poštovú schránku, zúčastniť sa Internetových diskusných skupín a výmeny názorov, ale získať napr. aj prístup k rôznym databázam, napr. voľných pracovných miest a pod. Mnohé štátne aj neštátne organizácie by nepochybne veľmi rýchlo začali dávať na Internet množstvo užitočných a praktických informácií pre občanov ako reakcia na skutočnosť, že sa Internet masovo sprístupní. Veľmi hrubý odhad založený na čísle 500 internetových centier na území Slovenska v roku 2002 hovorí o tisícoch občanov, ktorí môžu získať možnosť pomerne lacného a často jediného možného prístupu k Internetu. Potom podľa dynamiky rastu Projektu Infovek počet týchto miest vzrastie až na 3300.
  6. Sprístupnenie Internetových tried na školách umožní tiež získať škole dodatočné financie na udržanie prevádzky týchto tried. Zo štátneho rozpočtu nebude možné plne vykrývať nemalé poplatky Internetovým poskytovateľom a telekomunikáciám. Otázka financovania Internetových služieb poskytovaných školou zapojenou do Projektu Infovek bude najprv treba vyriešiť legislatívne, predovšetkým pod patronátom Ministerstva školstva. Môže ísť napr. o neziskové podnikanie škôl v podobnom duchu, ako sa to plánuje v súvislosti s chystaným novým vysokoškolským zákonom.
  7. Celospoločenský význam stredných a základných škôl sa otvorením Internetových tried občanom miestnej komunity zásadným spôsobom zmení. Školy a školstvo sa na Slovensku zase stanú nositeľom aktuálnej osvety a prípravy občanov pre praktický život, vzrastie význam a postavenie učiteľa v spoločnosti ("digitálni štúrovci"), školy si získajú prirodzený rešpekt medzi občanmi. Okrem svojej hlavnej úlohy, prípravy mladej generácie pre budúcnosť, budú školy spolupomáhať celoživotnej "rekvalifikácii" občanov pre život a uplatnenie sa v informačnej spoločnosti zjednocujúcej sa Európy.
  8. Nakoniec, ale zďaleka nie menej dôležité bude povznesenie statusu učiteľa, ktoré v súčastnosti zaznamenáva rekordný úpadok. Učiteľ tým, ako sa stane vo svojej miestnej komunite šíriteľom informačnej civilizovanosti, získa na spoločenskej prestíži. Vzrastie tým nielen jeho sebavedomie, pocit dôležitosti, ale aj uvedomenie si kľúčového postavenia v spoločenskej premene smerom k permanentne sa vzdelávajúcej spoločnosti (knowledge society).

Projekt Infovek a budovanie občianskej spoločnosti

     Projekt Infovek vznikol ako občianska iniciatíva a organizovať ho začala mimovládna nezisková organizácia Asociácia Projektu Infovek (Asociácia Projektu Infovek). Projekt takýchto rozmerov a takéhoto celospoločenského dosahu by však nemal najmenšiu šancu na úspech, keby ho nepodporilo Ministerstvo školstva SR. Tu sa našťastie projekt stretol s porozumením nielen u ministra Ftáčnika, ale aj u iných vysokých štátnych úradníkov ministerstva. Vďaka tomu od samotných počiatkov realizácie Projektu Infovek došlo k bezprecedentnému koordinovanému postupu medzi štátnou správou reprezentovanou Ministerstvom školstva a mimovládnou organizáciou, reprezentujúcou občiansku iniciatívu. V takto koordinovanom postupe sa spájajú prednosti oboch strán v realizovaní tak zložitého a rozsiahleho projektu akým je Infovek - dochádza k spojeniu tzv. prístupu "zdola" (bottom-up) s prístupom "zhora" (top-down).
     Projekt Infovek Slovensko predstavuje obrovskú skúsenosť budovania občianskej spoločnosti na Slovensku. Nie je to len v súvislosti so spomínaným koordinovaným postupom medzi Asociácia Projektu Infovek a MŠ SR, ale aj skúsenosť s nedávnym hlasovaním poslancov Národnej rady SR o finančných zdrojoch pre Projekt Infovek na rok 2001. Akonáhle sme sa dozvedeli, že vláda vyčlenila v návrhu štátneho rozpočtu na Projekt Infovek len 35 miliónov SK, čo by znamenalo, že by projekt skončil krachom a museli by sa z Internetu odpojiť už aj tie školy, ktoré sme doteraz napojili, rozhodli sme sa na Koordinačnej rade okamžite jednať a zahájiť "pohľadnicovú" kampaň. Bleskovo sme v Asociácia Projektu Infovek pripravili grafický návrh a dali vytlačiť 5000 kusov pohľadníc s heslom "Zvýšme šance našich detí!", ktoré sme rozdali školám. Školy posielali pohľadnice poslancom do Národnej rady, aby tak vyjadrili podporu a predovšetkým záujem o Projekt Infovek. Vieme, že táto kampaň mala na rozhodovanie poslancov značný vplyv. Spolu s úspešným lobbovaním Asociácie Projektu Infovek medzi poslancami sa nám podarilo dosiahnúť, že vzrástla podpora poslancov pre Projekt Infovek z 86 hlasujúcich za navŕšenie financií v roku 1999 na 119 poslancov hlasujúcich za navŕšenie v roku 2000. Je to obrovský politický kapitál Projektu Infovek, ktorý je nevyhnutným predpokladom jeho úspešnosti.
     Ešte väčší vplyv na rast občianskej spoločnosti na Slovensku bude mať Projekt Infovek v súvislosti s digitálnym štúrovstvom, spomínaným vyššie. Otvorenie sa hustej siete Internetovo-multimediálnych tried na školách zapojených do Infoveku svojej lokálnej komunite otvorí obrovský nový priestor pre realizovanie princípov občianskej spoločnosti. Nielen tým, že umožní operatívne uplatnenie zákona o slobodnom prístupe k informáciam, ale dá občanom do rúk mimoriadne výkonný nástroj na kontrolu štátnej a verejnej správy na jednej stranme a na druhej strane umožní vďaka Internetovému prepojeniu flexibilný dialóg nebývalých rozmerov reprezentantov štátnej a verejnej správy so svojími občanmi. Možné je tiež uvažovať o referende a rôznych formách hlasovania pomocou Internetu s využitím siete Infoveku. Naplnenie ideálov demokratickej spoločnosti pomocou Projektu Infovek a Digitálneho štúrovstva takto získa úplne novú dimenziu.

----------------------------------------------------------------------------
1 Podľa The Taylor Nelson Sofres Interactive-Global eCommerce Report, júl 2000
2 Našou národnou slabosťou je, že máme desiatky priorít, takže fakticky nemáme priority žiadne.
3 Informačná spoločnosť sa často označuje aj ako post-industrálna spoločnosť, alebo ako civilizácia tzv. tretej vlny. Pozri: Toffler, A., Toffler (1996). Utváranie novej civilizácie. Bratislava, Open windows.
4 Slovo symbol má hlbší význam, než mu v jazyku bežne prisudzujeme. Symbol je viac ako len konvenčne dohodnutý znak, značka, logo niečoho. Symbol, pôvodne zo starogréckeho "symbolom", čo doslova znamená "hádzať dohromady", je niečím, čo vnútorne a zmysluplne spája veci a súvislosti do jedného celku.
5 Andacký, J. Infovek: Sen alebo nevyhnutnosť? InfoTrendy č. 2, str. 12-13, 1999 (10. február);
Projekt Infovek Slovensko, Parlamentný kuriér (časopis NR SR), č. LIX, str.37-39, 1999 (február) ;
Projekt Infovek Slovensko, Učiteľské noviny, str. 14, 1999 (8. apríl)
7 Sýkora, P., Brestenská, B., Kalaš, I., Mandíková, K., Pišútová, K., Baranovič, R., Papp, T.: Projekt Infovek Slovensko: Návrh realizácie prvej fázy pilotnej etapy (august 1999 - december 1999). Asociácia Projektu Infovek, Bratislava, 1999;
Kalaš, I. Integrácia informačných a komunikačných technológií do všeobecného vzdelania - návrh vládnej koncepcie
8 Sýkora, P., Brestenská, B., Baranovič, R., Mandíková, K., Papp, T. : Návrh prvej etapy realizácie Projektu Infovek Slovensko. Asociácia Projektu Infovek, Bratislava 1999 (26. apríl).
9 Sýkora, P., Brestenská, B., Kalaš, I., Mandíková, K., Pišútová, K., Baranovič, R., Papp, T.: Projekt Infovek Slovensko: Návrh realizácie prvej fázy pilotnej etapy (august 1999 - december 1999). Asociácia Projektu Infovek, Bratislava, 1999, str. 12-31.
10 Projekt "Digitálni štúrovci" chápem ako celospoločenskú transcendenciu Projektu Infovek, ako plné celospoločenské využitie potenciálu - technologického, obsahového a personálneho, ktorý sa v Projekte Infovek ukrýva.

Autor:
Doc. RNDr. Peter Sýkora, PhD. - Prezident Asociácie Projektu Infovek, Centrum európskych štúdií Univerzity Komenského, Šafárikovo nám. 6, 818 06 Bratislava
tel/fax: (+4217) 555 68 279
e-mail: psykora@fmph.uniba.sk       url: http://www.cuces.uniba.sk

----------------------------------------------------------------------------
Úvod | Usporiadatelia | Prípravný výbor | Miesto konania | Program | Zborník | Sponzori | Kontakty
----------------------------------------------------------------------------
© 1999-2000 Asociácia Projektu Infovek
Posledná zmena: